VESELE VIANOCE

 Skusim slovensku tastaturu:

Súmrak na stadione univerzity - storocne jubileum minus 23 rokov plus sedem, mesiacov!

RADUJME SA!

PEKNE SVISTKY VSETKYM LUDOM DOBREJ VOLE...

Dnes 54 plus doživotne?

Ný, natý, itý, spitý, ihličný a uličný, vodnatý a na-tý a ženatý, no na ty! Ty ženatý...

z donútenia verný

lebo ženatý

potom roky stále opitý

bôľ a žiaľ patričný

život dávno zničený

sex už len návykový

výsledok i krok neistý

či z piče celý ičelý

(a hlúposťou priam nadutý*)

(*návrh Slavíček Petr, Kotek Jan, Chemické listy [online]. 2010)

Chemicky voľne veršované

život má značne krutý

žalúdok zlou stravou zdutý

obsah celkom kyselý 

cestou pustil do gatí

mysleli asi to tu jeden opitý

uvrhli ho do cely kde bol od nich zbitý

vytriezvený cítil sa neistý

bojazlivo listoval časopis obrázkový

zrak však ešte vodnatý

dokumenty stratil kvôli nim sa vrátil

na úrad matričný

kde za kolky platil

chémie mal dosť zostala len zlosť

54 rokov. Koľko ubehlo dolu Dunajom krokov? Alebo koľko cylindrov máš, toľkokrát sa vykakáš

54 rokov - koľko muselo byť asi okov?

Aký musel by to byť asi prvok - olovo či meď, 

koncovku neviem hneď 

musel by byť aspoň železný, 

nie ani natý-ženatý

ak by tie roky prežil bez svojej  ľúbiacej ženy!

O vlkoch a škridlách, tiež o vidlách...

 (Včera bol Medzinárodný deň reči. Hlavne, že mi ich tu máme oficiálne štyri úradné, kým tie početné, takisto oficiálne dialekty nepočítam, o tých ani nehovorím. Zabudol som na tento významný deň, podobne ako na moje storočné jubileum, ktoré som mal predvčerom. Mal som sto rokov mínus 23)

Čiže koľkáteho to bolo napísané? 

myslím, že dnes už je to dávno...

Toto je ale horšie, lebo už je 

dnes je XXI.XII.MMXX…

a s týmto tu som sa vyľakaný prebudil...

Nech otvorené zostanú všetkých predsiení dvere

keď ten krvný odtok od srdca sa “sere”

krv ako životatvorný mok

musí mať riadny odtok 

i mohutný tok - to tuší správne aj ten najblbší cvok

To som nevedel - bývalý architekt -, (vidieť, že nikdy stavár!)

že mních leží a míške, pevne ju zblízka tesne stíska

až ona rozkošou výska a strecha vo výške domu píska

ba musela až vyť, 

keď mali sa vlci v noci blížiť

vetrisko severné čumáky zaryté v snehu

zostalo im len sa plížíť 

vynaložili veľkú nehu

chvostom hriali zamrznutú mrzutú riť

piskotom škridly ako bobbies či Scotland Yard v čiernobielom filme

signál pre sedliakov od tej škridly

vstávať na vlkov vytiahnuť pušku alebo aspoň vidly

mních a mníška ako škridly, vyhli sa im aspoň vidly..vodotesne sa pokryli!

takéto si vraj montovali francúzski sedliaci do striech varovné škridlice

raz som videl taký film, vtedy už dávno vzdialený od Ivice

možno plný a polepený od čerstvej živice

nalepenej z ulice

Škridla plná energie 

Škridla EXTRA svojím miernym tvarom nadväzuje na prvé škridly používané v stavebníctve typu mních – mníška, ktorých história siaha až do starovekého Ríma. Tento model je najobľúbenejší a patrí medzi najpredávanejšie v tomto segmente.

Žeby mali mnísi a mníšky

spoločné niečo so strešnými krytinami?

Kde  je  však  spomínaný „mních  a  mníška”?  

Na  krytie  boli  potrebné  dva  druhy

prvkov,  tzv.  spodné  a  vrchné

korýtka.  Tie  vrchné  sa  nazýva-

li  „mnísi“  a  tie  spodné  „mníš-

ky”.  Spodné  „mníšky”  boli  ako

žliabky zavesené za nosy na laty.

Vrchné  korýtka,  čiže  „mnísi”,

boli užšie a bez nosa a kryli šká-

ry medzi hákmi. Na dosiahnutie

vodotesnosti  sa  korýtka  pred

položením vypĺňali maltou.

 

Na ceste aj neceste

 

No asi to nepôjde čítať, oder? Záverečná strana mojej najnovšej...

Have a nice weekend, häw, häv, häf, haf...

štyri roky

 dnes sú to 4 roky, kedy som vyliezol k životu zo stoky...a teraz toto!

Milý Hansjürg

teraz máme šalát! Dnes sú to presne štyri roky, keď som utiekol cez univerzitnú nemocnicu 

od Háda, boha podsvetia medzi starými Grékmi, a teda opäť od smrti. A čo tam teraz vidím? Nerozumnosť ľudí, ktorí namiesto prania stále perú !!!

Zdržte sa prosím takýchto nezmyselných akcií v budúcnosti. Špina ctí ľudí!

Uzdrav sa skoro

a už s neumývaj sám, keď pri tom lámeš kosti!

Ahoj King

Jeden v súkromí

 Normálne jeden na to nemyslí, neuvedomuje si to. Až keď príde k pohrome a flatulencie zamoria ovzdušie. Kontaminácia môže mať viacero podôb. Normálne si jeden myslí, že je vzduchotesný, až kým nezačnú tie plyny, väčšinou nekontrolovane a niekedy s riadnym lomozom, unikať. Jeden sa uteší nádejou, že je aspoň teda vodotesný, veď pri plávaní nemal  nikdy ťažkosti. Ale beda, ak začnú vody z tela unikať! a často viacerými otvormi, otvormi, ktoré jeden doteraz považoval z vodotesné…

V takýchto chvíľach sa jedného zmocia pochybnosti. Jeden kontaminovaný zahnívajúcimi tekutinami, páchnucimi plynmi, prípadne nemiestnymi kakofonickými tonami tónov, jeden ťažko už uverí tým ponúkaným chemickým maskám, o rúškach ani nehovoriac a plný  bolestí sa uchýli do zdanlivo bezpečného prístavu svojej knižnice, kde na jedného číhajú síce rôzne bosorky, šašovia a krásne zvodné obludy kolumbijánskeho ale medzičasom plne europského svetového majstra Fernando Botero, ale kde jeden vie, že reťaze ktoré tam jedného pútajú - a konkrétne aj visia! - sú len papierové a papier zaručuje slobodu...

Spomienka

 Dôstojná mrazivá rozlúčka s letom plnom otepľovania…

(Štadión EHC Basel, 

Architekt

Zwimpfer Partner und Berrel

vedľa slávneho futbalového štadiónu ešte slávejších architektov 

Architekt

Herzog & de Meuron

hralo sa to pár poriadnych majstrovstiev, medzi inými aj České mužstvo tu bolo…)

Ľadovejšie studená atmosféra v horúcom lete už asi prebiehať nemôže! Chladnejšiu rozlúčku s tým ach tak globálne otepleným letom, tropickým letom, som si želať nemohol.

Korčuľovanie v auguste. Za mojich brusliarskych časov vstávala moja mama aj trikrát za noc, aby s konvicou poliala ľadovú plochu na našom dvore. Hokej sa hral okolo stromu, statný orech, ktorý stál v strede ihriska. V lete tu bol amatérsky zhotovený boxovací ring,  ľad patril dávnej minulosti, tridsať stupňov Celzia. Boxovalo sa zanietene, profesionálne, strom nebolo treba obchádzať.

Dnes sú háky a direkty rozdávajúce ramená ochabnuté, na jab chýba potrebná dynamika. Keby sa aj znenazdajky vynorili dávne tajomné sily, chýbali by nielen rukavice, ktoré sme kdesi ukradli a vtedy uchovávali ako oko v hlave alebo nevyrazený zub v ústach, ale hlavne vhodní sparingpartneri. Totiž takí, na ktorých by sme si ešte trúfali. To radšej späť na ten ľad hoci je len prvý deň meteorologickej jesene a na mrazy ani pomyslenie. Tam padali včera prekrásne mladé dámy na ich zaoblené zadočky, vďaka ktorým to zdanlivo nerobilo príliš bolestí. Ale či by tie úzke nože pod topánkami vládali tých neužitočných sto kilogramov niesť, to je pálčivá otázka. Správnejšie položná by mala znieť, či by to tie netrénované nohy vedeli udržať...odpoveď sa dá tušiť.

Tak dnešné mamy nemusia v noci s kropiacou kanvicou na ľad.

 Dnes skôr do SUV a dúfať, že napriek premávke privezú svoje ratolesti na tréning včas. Terigať sa pešo, električkou,

autobusom - tempi passati, presne ako s mrazom v zime a zimnou náladou v lete…

Leto sa teda chýli definitívne ku koncu. Správní potkani opúšťajú topiacu sa loď. Títo starí potkani, skúsení znalci z Karibiku, z Trinidadu a Tobaga obzvlášť, tí idú ako poslední, boja sa europskej zimy napriek globálnemu otepľovaniu. Sú to novodobí piráti, unášajú náhodných okolo cestujúcich, ktorí nemajú ani šajnu o nečakanom nebezpečenstve, ktoré im od týchto karibských hrdlorezov

- pozri obrázok - ra(t)ten (po nemecky) z Karibiku hrozí.

Ak nedostanú výkupné, majú aspoň zásoby tuku na zimu...

Zato ale pijáci grogu, vodky a zahrievajúceho rumu to budú mať podstatne uľahčené…Mladé talentované usilovné adeptky krasokorčuľovania v snahe o najkrajšie piruety uľahčia vyťahovanie zátiek z fľašiek - hĺbková pirueta a na konci vydarená vývrtka...

...a hneď z fľaše krváca číra vodka...a za textom príde bodka! Alebo predsalen vodka?