Smutná, mrazivá cesta

 Vrátili me sa z cesty a stál pred domom:

(Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako profesionálny model na javisku a vôbec sa nemal k odchodu, manželke sa nepodarilo naštartovať foťák a ja ešte stále ľavou rukou fotiť neviem. On vraj bývava často hore u susedov, u nás zatiaľ ešte nikdy nebol. Fešák! Tak sme sa vydali znova na cestu.

Na cestu do minulosti! Moja mama je rodená Lišková. Zapol som počítač a chcel začať cestu. Hneď ale prvá správa ma zabrzdila a hodila šesťdesiat rokov späť. Nie do Plzne, odkiaľ niekde ona pochádza, do môjho rodného mesta, do Bratislavy. Tam so ho naposledy videl, ako na Štedrý večer rozdával, korenené vtipnými komentármi, dárky svojim kamošom. Stál na fotáne pred Slovnským národným divadlom, vôkol neho nahromadení herci, študenti, členovia dixilendovej skupiny Tradicionál, zábava na bode varu, hoci vládla sychravá vianočná atmosféra. Jeho kreatívneho druha Jula som potom predsa ešte raz videl neskôr naživo, “live”, v divadle Vlada Černého. Všetci mi chýbajú, Milan teraz, podobne ako Július Satinský dávnejšie, definitívne…

Krajšiu smrť si ťažko môže úspešný herec predstaviť, želať - ale kto si už želá smrť?!? 

Bol si tiež veľký “fešák”, pán Milan Lasica, nezabudneme, ďakujem!

nedorozumenie

 おはようございます

Ohayōgozaimasu

Dobré ráno...

あなたも日本人です

Anata mo nihon jin desu

Vy ste tiež Japonka?

Nie, ja nie som japonka, som murár a v japonke si vozím maltu!

Cesty života

 CCurriculum vitae

Asi som sa narodil. Vraj som bol síce pritom, ale nepamätám sa a nemôžem potvrdiť, či som pritom aj aktívne pôsobil. Každopádne som teda čírou náhodou tu, na svete. Nakoľko som ale nič nevedel, dali ma na štúdia. Naučil som sa veľa, hlavne o všetkom pochybovať.

Štúdium som ukončil ako neukončený študent s titulom neukončený. Bolo teda na čase začať pracovať. Pracoval som ako neúspešný architekt. Pôsobil skoro všade. Všade krátko.

Poletoval medzi kontinentami sveta, ale mojou túžbou bolo pracovať na vlastnom rodnom kontinente.

Na mojom kontinente sa práca pomaly nevyskytovala. Pracoval som ďalej, takpovediac medzi kontinentami. Zmenil som povolanie, stal som sa dedkom, zamestnaným na plný úväzok a hľa!, práca sa tu okamžite našla.

Konečne pracujem doma, na svojom kontinente, konečne nemusím lietať medzi kontinentmi, stal som sa “inkontinentný”.(..v kontinente Európe) a mám kľud!