Freitag, 30. Oktober 2020

opravdu oprava

Opravdu oprava

Ó pravdu oprava

O pravdu správa

Pravdu sprava?

Pravdu správa?

O prdu oprava

O prdu orava

O orava

Orava

Prd zľava

Zľava na prd?

Bonus?


Nie - to je láska!

Láska opičia

(česky)

Láska o pičí



nočné defilé

Kráľ so svojím infantom na nočnom pochode, obhliadke opevnenia. Infant nie je infanterák, jazdieva skôr ťažké mašiny, ľahkým vetroňom počnúc cez kitesurfing aparáty, delta bombardéry, tanky, veterán-automobily, šport-kabriolety a lyže, preto má nové topánky. Kráľ nesmie v súčasnej dobe nič jazdiť, tak sa necháva viesť, voziť a dámami aj zviesť. Topánky nemá na rozdiel od infantana nové, ale pohodlne vychodené, takže hravo vydrží nočný pochod obhliadky cimburia, dokonca za účelom historickej snímky pre rodinný album stojí na špičkách a napriek tomu sa zhovievavo usmieva... viď ilustráciu tu:https://kingarukola.blogspot.com/2020/10/nocne-defile.html Kráľ stojí na špičkách dokazujúc svoju nesmiernu veľkosť... https://kingarukola.blogspot.com/2020/10/nocne-defile.html čo toto vsetko je? Sabotáš?

Mittwoch, 28. Oktober 2020

nightmare dva

Tak toto sa náhodou hodí, sado to ako riť na šerbel.

myš

biela

Dobrý sobáš, ešte lepší život po ňom.


(Výpis zo snára jimdo.com - asi sa jednalo o vo sne bielu myš vidieť, nie?)


Biele noci.


Nad ránom ma katapultovalo z postele:


Keď bral si úchyl za ženu svoju úchylku 

myslel, že bude to len na chvíľku.

Ani si neuvedomil za chvíľku, 

že kompas ukazuje odchylku. 

(Namiesto priameho smeru

naveky pochoval svoju slobodu do zberu.)


Volala sa Hela a čitavala Elle, babský magazín,

keď škrípalo to, vŕzgalo celé

namazala si želé do prdele.

Prešlo nespočítaných dní veľa a ešte viac teplých zím


To bola ona Hela-Ela, to bolo to teľa,

nenabažil sa ten úchyl jej tela,

rozkoš často sklátila ho ako strela,

po rokoch už je toho zrejme veľa?

Hranaté boky, zadok plochý máš,

(Variácia:

Útle pevné boky, pružný klenutý zadok máš) 

brusnicové želé okorení ten polovnícký s haluškami jelení guláš.

Ty ale nie si srnka i keď oči máš také veľké hlboké tmavé,

to všetko už nie je úchylné, nie príliš a hravé


Pravda: 

Už nebudeme asi v Bratislave!

Uvidíme sa len na sexy oslave...


 

Dienstag, 27. Oktober 2020

fyzika -to sa nás netýka...

No snitch - no bitch, na práskača bič! Chceš udávať ako Judáš? Nechaj si uvariť za tridsať strieborných guláš. Tak úľavu trestu tvojho tu za to máš, za odmenu krásnu maľovanú mrchu, nedívaj sa povýšene, z vrchu, pravú ruku* už má v svojom bruchu!


Blízkosť trávnika signalizuje, že tú pravú ruku mohli obžrať krysy, nie?

*opravíme ak bude čas…(týka sa graffiti z blogu p. TlusŤjocha)


Nečakaná názorná hodinka fyziky.

(Pre diaľkovú výučbu počas pandémie.)

Redukovaná newtonová kolíska, artécke studne a faucultovo kyvadlo.


Freitag, 23. Oktober 2020

Pre kremeše do

krematória?

Príslušník: "Ja Vás do tej pece bez rúška nepustím!"

Klient: "Ale veď on má to posmrtnú masku, extra sme ju nechali z nebožtíka stiahnuť."

P.: "To nevadí, mastnú pokutu zaplatíte tak či tak..."


Mittwoch, 21. Oktober 2020

Mám repliku pre Gabiku

 Spitý šťastím som ležal na chodníku

Nádeje plný som aj bežal po chodníku

Tu zočil som tú našu Gabiku

Peknú milú vyfintenú ako bábiku


Takmer sme sa vedy zrazili

Vtedy ešte šikovne riadil som svoje Žiguli

Dnes nemám k výčitke žiadnu repliku

Prečo neprešiel som ju vtedy na chodníku?


Okolo tej istej témy krúžim

ako supy keď zočia čerstvú mŕtvolu

vrátený čas žiť znovu túžim 

zapáliť spomienok vyschlých starú stodolu


valcujú sa tam poletujú ako nevymlátené obilie

zvezené  dialnych polí

len pomyslieť ako čas pominie

nenávratnosť toho bolí


usnul si včera o dvadsaťdva a pár drobných

dnes bude tu už len dvadsať jeden

čas letný čas zimný jedno pre divákov záhrobných

pomaly na to všetko už jebem...



poviedka o zakliatej opici u p. TlusŤjocha

 Once upon a time žila krásna princezná Kinga. Jej najväčšie želanie bolo pracovať na poli, kde chcela rozsievať dobrotu. Navštevovala za účelom prípravy na túto náročnú činnosť kurzy psychológie, komunikácie, manažmentu, agrárnej techniky, kreslenia a modelovania.

Práve posledné dva kurzy sa jej stali osudnými.


Vedúci docent v núdzi požiadal krásnu Kingu, aby skupine kolegov poslúžila ako model pri výučbe kreslenia ľudského aktu, kým sa vedeniu školy nepodarí zaobstarať profesionálny model ako náhradu za model dlhoročný a časom už opotrebovaný, doslovne vyhorený, vyschnutý. Rozsievať na bližšie nedefinovanom poli znamenalo aj slúžiť. Kinga bez váhania a s nadšením prijala túto úlohu. Len čo zhodila posledné rúško z jej krásne modelovaného tela bol pre princeznu Kingu frenetický potlesk jej študijných kolegov najväčšou odmenou.

Len jedno rúško, čo ako bola ochotná slúžiť, sa Kinga zdráhala zložiť. Určite už tušíme, ktoré rúško si cudná bezúhonná princezna ponechala.

Princezna Kinga sa obnažila za účelom umeleckej tvorby až po posledné rúško.


Mlsný, v podstate svojej bytosti bezcharakterný zhýralý a chlipný docent odmietol pokračovať v prednáškach, ak princezna neodhodí i posledné rúško. Dôvodil, že rúško je prekážkou pri výučbe figurálneho kreslenia a on nebude ďalej za týchto podmienok pokračovať. Vzal svoju ruku a siahol si ňou na život.


Zdesenie, šok, nemal šancu zmocniť sa poslucháčov, lebo náhodne prítomný profesor modelovania, akademický sochár G., do atelieru prilákaný Kinginou krásou, bezmiernym pôvabom a chýrom jej nežnosti a neskonalej ochoty, okamžite s radosťou zaskočil za svojho mŕtveho kolegu. Len plátna a stojany boli nahradené podstavcami pre modelovaciu hlinu, ktorú študenti vyhrabávali veľkej debne. Sochár položil trasúce ruky na ňadrá netušiacej Kingy a zmyselne kĺzal cez štíhly pás ku oblým bokom a ukončil svoju výskumnú púť na pružne a pevne sa vypínajúcom gluteus maximus princezny. Tá zostala ako obarená stáť, ako by katatonicky stuhnutá, ako socha z bieleho mramoru.


Profesor sa čiastočne z opojenia prebral s zastretým hlasom oznámil, že model, teda Kinga, si musí ľahnúť a on predvedie na nej liečivú masáž. Bez ostýchania zamieril ukazovákom do pricezniho lona, pričom strhol aj to posledné rúško z Kingy, to, ktoré malo chrániť princeznu pred vírusovým nakazením.


“To radšej skameniem!”, vykríkla zdesene princezna.


Priľákaný nezvyklým hlukom vstúpil do ateliéru sám rektor. Slová princezny v bezchybnej spisovnej latinčine sa ozývali stlporadím ateliéru. Reagoval s istotou človeka zvyknutého viesť, riešiť problémy.

“Kameň, obzvášť mramor, sú drahé trvanlivé materíaly. Tie užívame len na významné diela. Obávam sa, že tentoraz nám musí poslúžiť borovicové alebo smrekové drevo, to je finančne dostupný materiál a pri dobej údržbe vydrží, kým princezná dospeje a rozmyslí si celú vec.

Neskamenieš nám Kinga, navždy nám zostaneš ako opica, aby si študenti uvedomovali, kam vedie nezmyselná neposlušnosť a nedostatok rešpektu voči učiteľskému zboru. Howgh!” Rektor opustil miestnosť a nevenoval už tej drevenej opici, kedysi krásnej Kinge pohľad...tá tam ostáva visieť, pokiaľ blogspot ostane.


Dienstag, 20. Oktober 2020

nightmare

Dnes v noci som musel vstať, išiel som príliš skoro spať.

Začal som sa báť, keď budem musieť vstať. Keď budem musieť srať.

Keď pôjdem dlhou studenou chodbou na latrínu

nedostanem angínu?


Snedému chlapčekovi z prvotných obyvateľov Sahary

sa dobre darí

v horúcom piesku si svoje vajcia varí

a to všetko bez obavy

že vriacou vodou sa obarí


Ľadový vietor z garáže veje

moja milá do očí sa mi smeje

načo si si kúpil toho hybrida

a stratil pritom časť svojho libida?

Prečo sa cpeš s tým nanukom?

To nie je nanuk!

Tak čo to je, však mám oči, nie? 

Nanuk je zakázaný, to je rasistická diskriminácia - dnes sa to volá libido…

A to nie je diskriminacia, keď ho ničíme?!?


Urobte si pekne domáce úlohy

naložíme ich do delohy

a do každého úška

patrí delová rozbuška


Nežer stále hovna

si vzpriamená štíhlá rovná

keď neprestaneš prdieť

bude ti aj z úst smrdieť


Nežer stále sračku

si dievča na dračku

ak prestaneš raz prdieť

bude ti len z úst smrdieť


flow

slow

claw

plow


all together means finally go!


Fontána

To vy teda meníte tie farby vo fontáne? Ako to robíte? To je skutočne úžasné!

To je jednouché. Každú kvapku hneď keď vystrekne pekne nafarbím, mám tu k tomu vedro s farbou, rôzne štetce, nič mi nechýba...

Toto tu robíte celý deň? Nie je to nudné? To všetko manuálne...? To vám teda nezávidím!

Ale nie, robím to celkom rada. Pripomína mi to iné výstreky...Tie musím často dokonca manuálne privodiť, aby to striekalo, až ma z toho často ruka bolí. A tá farba je potom len taká biela, až niekedy šedá, monotónna. Tento vodotrysk aspoň mení farby, tak ako mu to natriem.


Sonntag, 18. Oktober 2020

O stavebných predpisoch...

V čase kedy som ja kupoval tento náš dom sme podpísali, že dom nesmie byť nadstavený alebo inak zväčšený. Teraz vidím, časy sa masívne zmenili. Les pestrofarebných žeriavov číha na každom rohu, vystrkuje rožky spod kameňov a vykukuje medzi stromami blízkej hory. Prečo nám to nechali podpísať je mi dodnes záhadou. Asi pre môj rozmar, neistotu. 

Neúspěšný architekt, ktorý sa bojí práce ako sa ten obrovský slon - vidieť na obrázku vľavo - ľaká maličkej myšičky, ktorá by mu mohla vliezť do chobot alebo inde...


Zakaždým, keď sa ma jedno kto pýta na moje zamestnanie, som nerozhodný, čo tak udať ako zamestnanie. Povolanie veľa výhod u banky neprinesie, ide o zárobok. Kvôli hypotéke som uviedol architekt, to znie velmi dôveryhodne. ale budí zároveň podozrenie, že by som nebodaj začal niečo stavať. Žiadny strach - stavať už asi nikdy nebudem. Moje povolanie to už dávno nie je.


Asi to tie úrady aj vytušili, preto som oznámenie o zmene stavebných predpisov a zákonov ako jediný tu okolo z blízkeho okolia nedostal. Preto teraz žasnem. Zrazu sa už môže stavať, tak ako peňaženka a chuť vládzu…


Iný problém mi umelo vznikol. Ani nie tak problém, ako skôr zlosť. Trochu aj závisť! Prekrásne domy nečakane slúžia ako chutné sústo pre bagre, buldozéry a podobné búracie náčinie, ktoré sa tu súčasne s obrovským apetítom zakusujú do kedysi pamiatkovým úradom chránených a dlhé roky i dodnes fungujúcim dôstojným svedkom mestskej architektúry. Už sú bez ochrany, už sa to smie. Mne je to síce "wurscht", jedno, ale…


Teoretický problém vyvstal priam v blízkom susedstve. Krásny dvojdom trochu na väčšom pozemku, štýl Bauhaus, funktionalizmus, bol cez noc zrovnaný so zemou a zem pod ním zmizla s ním. Súčasne tam čuší obrovská jama, dobre šesťdesiat metrov hlboká a na ploche toho relativne veľkého pozemku, ktorý sa od tej búračky nečakane prezentoval očiam predtým nič netušiacim okoloidúcim obyvateľom. Postavia tam mrakodrap?


Mrakodrap? Pravdepodobne skôr opak, tak hlboko hlodajú bagre, že tá myšlienka sa priam vnucuje. A otázka s ňou - ako sa volá opak mrakodrapu? Podľa "Skyscraper", "Wolkenkratzer", bude to adekvátne Červoškrabač, Blatohltač, Mrtvolhaldač…? Ťja...


Samstag, 17. Oktober 2020

Corrida? Corona?

Počúvaj ty neskúsené zelené ucho

Ty nevieš k čomu máš to svoje ovisnuté brucho?

Zdravo ako pri karate dýchaj cez bruško

Proti ejakulácii (potom) vezmi (FFP2) rúško


Dnes ejakulujú nie len spermie

Tie čistá voda umyje

Lež i divé coronálne víry

Ako aerosól ich atmosférou víri


Československá doložka:


Nemáš v sobě ani špetku víry

Abys nechal mne do tvé díry 

Zmeň reč prejdi na inú pandemickú vieru

Zober inú mieru pusti ich na svoju dieru


Freitag, 16. Oktober 2020

Rubrika "Gabika"

Rubriku pre Gabiku (Hommage à Artemisia Gentileschi)

otvorím tu vo vykúrenom skleníku

skôr než na pusté lazy

udrú tvrdé drsné mrazy


Fazuľky už pozbierala

milého šošovicou nakrmila

uspávanku mu zaspievala

prv než ho odstrelila


Čo už starý Riman Ovidius medzi kamošmi krátko zvaný Ovid

napísal na vírus menom Covid?

Keď máš starú škatuľu

nepožieraj cibuľu!


Drž sa radšej rannej fazule

ak už vyrástla a zrelá je

chyť mládenca za gule

Covida to odveje…


Starý môj druh v boji

nerob si však nádeje

zhrešil si cibuľou sa pchal ležíš prasknutý v hnoji

čoskoro navŕši sneh na hnilé telo záveje 


Morál: (Citát z knihy starorímskych citátov - Nápis k cibuli)

Když máš doma starou škatuli

Pro povzbudení užívej cibuli!




Mittwoch, 14. Oktober 2020

Jednoho rána S PANI V BANI a ani nie vo vani

nové ráno nový deň 

krásnych pocitov vnemov povodeň

prebudil všetky chlpaté či hodvábne krásky

divé hordy zvodných žien i pôvabné chásky

Zamilovaný pár na prechádzke v dobe karantény r.P. 2020


Všetky moje lásky

inkluzíve starej plavovlásky

dnes to biela pani

straší nahá vo vani


tú mladšiu bujnú nevidím pre stromy asi

má na hrdzavo červené vlasy

pod čiernou sukňou kypré boky

biele stehna strihajú pružné svižné kroky


nepotrvá to už roky

lístie opadne zacpú sa zvodné stoky

nevydržím stromy spilujem

chcem vidieť tú čo milujem


prelep dnes ráno objavil

preklep očima zočil

prsty do bane strčil

zmočené ich vynoril


dnes to biela pani 

straší nahá po BANI

nebýva už na hrade

v núdzi straší v mojej záhrade


PRELEP z nadier 

už dávno zoschnutých strhol

prísyp sušených slnečnicových jadier

tekvicové antiprostatové zhltal a nasýtený grgol


napnutú čiernu sukňu roztrhajú oblé pružné pevné stehna

strihajú drahý čínsky hodváb

tu sype sa pornografie plná debna 

na skaliskách hnije stroskotaný koráb


aj červená časom z vlasov zájde 

permanentná sivá ku vráskam sa nájde

hodina k hodine ako vraj vrana k vrane si sadá

prv plná vzletu lietať už nevládze padá


Citát: (neznámy autor, najskôr ľudová poézia)

Dědečku, dědečku, vylez z té vany, nastydíš sa a zemřeš!

Dědeček vylez z vany, nastydil sa a zemřel…


Morál:

nikdy nelez do žiadnej vani 

nevlez tam ani hoc aj vaňa padá

ku zvodnej starobou bielou bielej pani

nebola možno (a už nie je) nikdy mladá



Dienstag, 13. Oktober 2020

plagiator

 POZOR, pozor

vešiame každého

kto má vlastný

názor!

Radšej smrť než plagiator!


Epigonen (altgriechisch ἐπίγονος epígonos „Nachgeborene

Epigon Isländisch: [1] hermikráka → is, apaköttur


Samstag, 10. Oktober 2020

Rabbiner?

 Šalom!שלום

Neviem “magyar”-sky, “nem tudom”! Ale ani môj otec nevedel. ale…


Sedeli sme z neznámeho dôvodu na peróne nádržia hlavnej stanice v Bratislave. Otec asi musel mať nejaký dôvod, prečo sme tam sedeli pri zateplenom pive a čakali. Dnes poviem “ako na Godota”, vtedy som o Godotovi ešte nič nevedel, skôr o Golemovi.


“Dobrý deň pán inžinier”, pozdravil neznámy muž a prisadol si k nám. Neviem o čom sa potom spriadal živý dialog, pretože po maďarsky neviem. Ale ani môj otec nevedel a preto ma tok rozhovoru fascinoval. Otec sedel opretý dvomi rukami o jeho vychádzkovú palicu, zaujato sa tváriac sustredene načúval neznámemu a v pravidelných intervaloch prizvukoval “igen”, čiže po maďarsky slovo súhlasu, naše “ano”. Môj obdiv som mu vyslovil ako sme boli opäť sami, na čo sa len poťuchlo uškrnul. “Ohromne sme si porozprávali”, mienil v smiechu.


Netušil som, aké gény som ako prídavok k tým známym, dostal do vena. Dobre pol storočia neskôr som sa ocitol v podobnej situácii. Vykrivkal som k brehu curyšského jazera, plaváreň mala už po sezóne ale slnko sa ešte nevzdávalo. Z teplej vody jazera vyliezol mokrý muž len v plavkách, závidel som mu trochu a pokračoval v mojej zdravotnej púti. Motal som sa hore dole v kruhu, aby som nevošiel do tieňa tých starých krásnych stromov, lebo pod nimi bolo medzitým podstatne chladnejšie. Pred zamknutou opustenou šatňou obľúbeného kúpaliska niekto tmavo oblečený telefonoval relativne väčším mobilom. Cupkal som ďalej ako v klietke ohraničenej jesenným slnkom. Alpské kulisy, ktoré sú nastrčené na južnom koni jazera, boli zahalené oparom, povestnú legendami opradenú “Vrenelinu” - Vrenelisgärtli - záhradu bolo napriek jej takmer 3000 metrovej výške sotva rozoznať, práve dnes, keď som o nej chcel vnúčatám rozprávať.


Občas som pozrel na parkovisko, či neuvidím ich auto, ale meškali. A ukázalo sa, že aj zmeškali! Zmeškali historickú udalosť - byť svedkami o nesmiernej múdrosti, schopnosti, inteligencie a hereckého talentu ich starého otca, teda mňa.


Mal som dojem, ako keby ktosi na mňa volal. Hlas bol intenzívnejší a tmavo oblečený muž sa pohyboval smerom ku me. Až teraz som zbadal na jeho hlave jarmulku, teda kippu. Spoznal som aj reč, ktorou sa mi prihováral. Hebrejsky. Vytrvalo s úsmevom opakoval mne neznáme slová ale mimike sa dalo porozumieť. Žartovne sa ma vypytoval, či aj ja nevojdem  do vody, melódiou hlasu sa dalo tušiť, že je to fantastické, odporúčania hodné. Tak som mu naľúbeznejšou švajčiarskou nemčinou ktorú som schopný na mojom hlasivkovom nástroji vylúdiť, za pomoci pantomímy mojich oporných palíc vysvetlil, že už štyri som v jazere nebol, ale pred mozgovou porážkou aj štyrikrát denne.


Rozpútal sa medzi nami živý zaujímavý dialóg. Teraz nechápem, ako sme si mohli tak výborne rozumieť. Pretriasli sme diagnózy, liečebne, fysioterapojtov, predošlé zamestnanie, nemocnice, kvalitu lekárov, perspektivy, len o politike a sexe nebola zatiaľ reč. To bude nabudúce, včera sa musel pohľadom na jeho drahé hodinky odporúčať s omluvou, že je šabat a stretneme sa zase tu, on chodí sem plávať, ja mám sa tam prechádzať, keď už je vstup na pláž zdarma. Popriali sme si “shabbat shalom”, on mi pridal vinš na uzdravenie, ukázal smerom k nebu aby všetko išlo nahor…to bola premiéra môjho dialógu hebrejsky.


Celý večer som bol včera smutný, že tú reč neovládam...keď už vyzerám ako starý rabín! 


שַׁבָּת שָׁלוֹם 


Montag, 5. Oktober 2020

Veľký trajpajzlík na pochode...

 


Toto vraj som ja?

To musí byť asi František, veď mal včera meniny...

???

Veľký trpaslík s malým…(ako ide správne to rčenie?!?) Trpaslíci všetkých krajín spojte sa! TLM!

Veľký trpazlík s malým chobotom na úmornom pochode proti diskriminácii debilov...

Sonntag, 4. Oktober 2020

Francüzky toujours

 Donne-moi ton adresse alebo “Donnez-moi votre adresse”???

Vždy francúzsky? Kto to ovláda a tomu rozumie, prečo by nie?


Samé nedorozumenie! Samo o sebe veľmi veľmi zaujímavý sen. Po rokoch opäť raz nečakane vo francúzštine. Prečo, mi na prvý pohľad nie je jasné. Nebol preto žiadny podnet z reality.


Boli sme na cestách. Počasie už silno jesenné. Ako nás nahnali do spoločenskej sály hotela, bolo to teplo veľmi príjemné. Sedenie bolo trochu ako v aule univerzity. Uchádzači o lekársky diplom sa tlačia aj na schodoch, stupňoch, na chodbe. Nikto neprotestoval. Solidarita visela nad priestrannou miestnosťou, nabitou do poslednej škáry. Celá naša skupinka sme však ulovili niečo ako kóju, kde sme sa všetci vtrepali. Museli sme len dávať pozor na deti, ktoré mali tendenciu stratiť sa v dave.


Zrelá až prezretá blondýna upútala ihneď moju pozornosť. S určitou gráciou ale dôrazne napomínala svojich zverencov, zrejme vnúčatá. My, profesionální starí rodičia, sme sa vďaka našej funkcii okamžite našli. Napínavá a intenzívna konverzácia, ktorej som bohužiaľ dobre nerozumel, po rokoch abstinencie reči, niekdajšej reči diplomatov, som nestačil všetko sledovať, čo mi táto pohľadná, elegantná dáma, zachovalá babička zdeľovala. Aby som sa vyhol trápnosti ktorá exponenciálne rástla, vyhovoril som sa a vybral som sa kamsi do šatne alebo kto vie kam. Ako som sa do auly vracal, oľutoval som svoju zbabelosť a suverénne, tak trochu nonšalantne, ako by samozrejme, som sa sklonil nad jej zlatistými vlasmi a zašepkal som, aby to naši nepočuli, tú osudnú vetu: “Donne-moi votre adresse!”


Keď som sa z toho príjemného sna prebral, zostal som od hanby ako obarený, hneď mi bolo jasné, padol som na svoju pyšnú hubu. Taký fičúr, za akého ma všetci inkluzíve mňa majú, spravil chybu!


Asi sa neodvažim tú jej adresu vyhľadať, hanbim sa za malú chybu veľmi...hoci to tykanie a vykanie považujem za blbosť, viď anglosasov.


Nie je to totálna blbosť?


Donnerstag, 1. Oktober 2020

Smutná, mrazivá cesta

  Vrátili me sa z cesty a stál pred domom: (Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako prof...