Opravdu oprava
Ó pravdu oprava
O pravdu správa
Pravdu sprava?
Pravdu správa?
O prdu oprava
O prdu orava
O orava
Orava
Prd zľava
Zľava na prd?
Bonus?
Nie - to je láska!
Láska opičia
(česky)
Láska o pičí
Opravdu oprava
Ó pravdu oprava
O pravdu správa
Pravdu sprava?
Pravdu správa?
O prdu oprava
O prdu orava
O orava
Orava
Prd zľava
Zľava na prd?
Bonus?
Láska opičia
(česky)
Láska o pičí
Tak toto sa náhodou hodí, sado to ako riť na šerbel.
myš | biela | Dobrý sobáš, ešte lepší život po ňom. |
(Výpis zo snára jimdo.com - asi sa jednalo o vo sne bielu myš vidieť, nie?)
Biele noci.
Nad ránom ma katapultovalo z postele:
Keď bral si úchyl za ženu svoju úchylku
myslel, že bude to len na chvíľku.
Ani si neuvedomil za chvíľku,
že kompas ukazuje odchylku.
(Namiesto priameho smeru
naveky pochoval svoju slobodu do zberu.)
Volala sa Hela a čitavala Elle, babský magazín,
keď škrípalo to, vŕzgalo celé
namazala si želé do prdele.
Prešlo nespočítaných dní veľa a ešte viac teplých zím
To bola ona Hela-Ela, to bolo to teľa,
nenabažil sa ten úchyl jej tela,
rozkoš často sklátila ho ako strela,
po rokoch už je toho zrejme veľa?
Hranaté boky, zadok plochý máš,
(Variácia:
Útle pevné boky, pružný klenutý zadok máš)
brusnicové želé okorení ten polovnícký s haluškami jelení guláš.
Ty ale nie si srnka i keď oči máš také veľké hlboké tmavé,
to všetko už nie je úchylné, nie príliš a hravé
Pravda:
Už nebudeme asi v Bratislave!
Uvidíme sa len na sexy oslave...
No snitch - no bitch, na práskača bič! Chceš udávať ako Judáš? Nechaj si uvariť za tridsať strieborných guláš. Tak úľavu trestu tvojho tu za to máš, za odmenu krásnu maľovanú mrchu, nedívaj sa povýšene, z vrchu, pravú ruku* už má v svojom bruchu!
Blízkosť trávnika signalizuje, že tú pravú ruku mohli obžrať krysy, nie?
*opravíme ak bude čas…(týka sa graffiti z blogu p. TlusŤjocha)
Nečakaná názorná hodinka fyziky.
(Pre diaľkovú výučbu počas pandémie.)
Redukovaná newtonová kolíska, artécke studne a faucultovo kyvadlo.
krematória?
Príslušník: "Ja Vás do tej pece bez rúška nepustím!"
Klient: "Ale veď on má to posmrtnú masku, extra sme ju nechali z nebožtíka stiahnuť."
P.: "To nevadí, mastnú pokutu zaplatíte tak či tak..."
Spitý šťastím som ležal na chodníku
Nádeje plný som aj bežal po chodníku
Tu zočil som tú našu Gabiku
Peknú milú vyfintenú ako bábiku
Takmer sme sa vedy zrazili
Vtedy ešte šikovne riadil som svoje Žiguli
Dnes nemám k výčitke žiadnu repliku
Prečo neprešiel som ju vtedy na chodníku?
Okolo tej istej témy krúžim
ako supy keď zočia čerstvú mŕtvolu
vrátený čas žiť znovu túžim
zapáliť spomienok vyschlých starú stodolu
valcujú sa tam poletujú ako nevymlátené obilie
zvezené dialnych polí
len pomyslieť ako čas pominie
nenávratnosť toho bolí
usnul si včera o dvadsaťdva a pár drobných
dnes bude tu už len dvadsať jeden
čas letný čas zimný jedno pre divákov záhrobných
pomaly na to všetko už jebem...
Once upon a time žila krásna princezná Kinga. Jej najväčšie želanie bolo pracovať na poli, kde chcela rozsievať dobrotu. Navštevovala za účelom prípravy na túto náročnú činnosť kurzy psychológie, komunikácie, manažmentu, agrárnej techniky, kreslenia a modelovania.
Práve posledné dva kurzy sa jej stali osudnými.
Vedúci docent v núdzi požiadal krásnu Kingu, aby skupine kolegov poslúžila ako model pri výučbe kreslenia ľudského aktu, kým sa vedeniu školy nepodarí zaobstarať profesionálny model ako náhradu za model dlhoročný a časom už opotrebovaný, doslovne vyhorený, vyschnutý. Rozsievať na bližšie nedefinovanom poli znamenalo aj slúžiť. Kinga bez váhania a s nadšením prijala túto úlohu. Len čo zhodila posledné rúško z jej krásne modelovaného tela bol pre princeznu Kingu frenetický potlesk jej študijných kolegov najväčšou odmenou.
Len jedno rúško, čo ako bola ochotná slúžiť, sa Kinga zdráhala zložiť. Určite už tušíme, ktoré rúško si cudná bezúhonná princezna ponechala.
Princezna Kinga sa obnažila za účelom umeleckej tvorby až po posledné rúško.
Mlsný, v podstate svojej bytosti bezcharakterný zhýralý a chlipný docent odmietol pokračovať v prednáškach, ak princezna neodhodí i posledné rúško. Dôvodil, že rúško je prekážkou pri výučbe figurálneho kreslenia a on nebude ďalej za týchto podmienok pokračovať. Vzal svoju ruku a siahol si ňou na život.
Zdesenie, šok, nemal šancu zmocniť sa poslucháčov, lebo náhodne prítomný profesor modelovania, akademický sochár G., do atelieru prilákaný Kinginou krásou, bezmiernym pôvabom a chýrom jej nežnosti a neskonalej ochoty, okamžite s radosťou zaskočil za svojho mŕtveho kolegu. Len plátna a stojany boli nahradené podstavcami pre modelovaciu hlinu, ktorú študenti vyhrabávali veľkej debne. Sochár položil trasúce ruky na ňadrá netušiacej Kingy a zmyselne kĺzal cez štíhly pás ku oblým bokom a ukončil svoju výskumnú púť na pružne a pevne sa vypínajúcom gluteus maximus princezny. Tá zostala ako obarená stáť, ako by katatonicky stuhnutá, ako socha z bieleho mramoru.
Profesor sa čiastočne z opojenia prebral s zastretým hlasom oznámil, že model, teda Kinga, si musí ľahnúť a on predvedie na nej liečivú masáž. Bez ostýchania zamieril ukazovákom do pricezniho lona, pričom strhol aj to posledné rúško z Kingy, to, ktoré malo chrániť princeznu pred vírusovým nakazením.
“To radšej skameniem!”, vykríkla zdesene princezna.
Priľákaný nezvyklým hlukom vstúpil do ateliéru sám rektor. Slová princezny v bezchybnej spisovnej latinčine sa ozývali stlporadím ateliéru. Reagoval s istotou človeka zvyknutého viesť, riešiť problémy.
“Kameň, obzvášť mramor, sú drahé trvanlivé materíaly. Tie užívame len na významné diela. Obávam sa, že tentoraz nám musí poslúžiť borovicové alebo smrekové drevo, to je finančne dostupný materiál a pri dobej údržbe vydrží, kým princezná dospeje a rozmyslí si celú vec.
Neskamenieš nám Kinga, navždy nám zostaneš ako opica, aby si študenti uvedomovali, kam vedie nezmyselná neposlušnosť a nedostatok rešpektu voči učiteľskému zboru. Howgh!” Rektor opustil miestnosť a nevenoval už tej drevenej opici, kedysi krásnej Kinge pohľad...tá tam ostáva visieť, pokiaľ blogspot ostane.
Dnes v noci som musel vstať, išiel som príliš skoro spať.
Začal som sa báť, keď budem musieť vstať. Keď budem musieť srať.
Keď pôjdem dlhou studenou chodbou na latrínu
nedostanem angínu?
Snedému chlapčekovi z prvotných obyvateľov Sahary
sa dobre darí
v horúcom piesku si svoje vajcia varí
a to všetko bez obavy
že vriacou vodou sa obarí
Ľadový vietor z garáže veje
moja milá do očí sa mi smeje
načo si si kúpil toho hybrida
a stratil pritom časť svojho libida?
Prečo sa cpeš s tým nanukom?
To nie je nanuk!
Tak čo to je, však mám oči, nie?
Nanuk je zakázaný, to je rasistická diskriminácia - dnes sa to volá libido…
A to nie je diskriminacia, keď ho ničíme?!?
Urobte si pekne domáce úlohy
naložíme ich do delohy
a do každého úška
patrí delová rozbuška
Nežer stále hovna
si vzpriamená štíhlá rovná
keď neprestaneš prdieť
bude ti aj z úst smrdieť
Nežer stále sračku
si dievča na dračku
ak prestaneš raz prdieť
bude ti len z úst smrdieť
flow
slow
claw
plow
all together means finally go!
To vy teda meníte tie farby vo fontáne? Ako to robíte? To je skutočne úžasné!
To je jednouché. Každú kvapku hneď keď vystrekne pekne nafarbím, mám tu k tomu vedro s farbou, rôzne štetce, nič mi nechýba...
Toto tu robíte celý deň? Nie je to nudné? To všetko manuálne...? To vám teda nezávidím!
Ale nie, robím to celkom rada. Pripomína mi to iné výstreky...Tie musím často dokonca manuálne privodiť, aby to striekalo, až ma z toho často ruka bolí. A tá farba je potom len taká biela, až niekedy šedá, monotónna. Tento vodotrysk aspoň mení farby, tak ako mu to natriem.
V čase kedy som ja kupoval tento náš dom sme podpísali, že dom nesmie byť nadstavený alebo inak zväčšený. Teraz vidím, časy sa masívne zmenili. Les pestrofarebných žeriavov číha na každom rohu, vystrkuje rožky spod kameňov a vykukuje medzi stromami blízkej hory. Prečo nám to nechali podpísať je mi dodnes záhadou. Asi pre môj rozmar, neistotu.
Neúspěšný architekt, ktorý sa bojí práce ako sa ten obrovský slon - vidieť na obrázku vľavo - ľaká maličkej myšičky, ktorá by mu mohla vliezť do chobot alebo inde...
Zakaždým, keď sa ma jedno kto pýta na moje zamestnanie, som nerozhodný, čo tak udať ako zamestnanie. Povolanie veľa výhod u banky neprinesie, ide o zárobok. Kvôli hypotéke som uviedol architekt, to znie velmi dôveryhodne. ale budí zároveň podozrenie, že by som nebodaj začal niečo stavať. Žiadny strach - stavať už asi nikdy nebudem. Moje povolanie to už dávno nie je.
Asi to tie úrady aj vytušili, preto som oznámenie o zmene stavebných predpisov a zákonov ako jediný tu okolo z blízkeho okolia nedostal. Preto teraz žasnem. Zrazu sa už môže stavať, tak ako peňaženka a chuť vládzu…
Iný problém mi umelo vznikol. Ani nie tak problém, ako skôr zlosť. Trochu aj závisť! Prekrásne domy nečakane slúžia ako chutné sústo pre bagre, buldozéry a podobné búracie náčinie, ktoré sa tu súčasne s obrovským apetítom zakusujú do kedysi pamiatkovým úradom chránených a dlhé roky i dodnes fungujúcim dôstojným svedkom mestskej architektúry. Už sú bez ochrany, už sa to smie. Mne je to síce "wurscht", jedno, ale…
Teoretický problém vyvstal priam v blízkom susedstve. Krásny dvojdom trochu na väčšom pozemku, štýl Bauhaus, funktionalizmus, bol cez noc zrovnaný so zemou a zem pod ním zmizla s ním. Súčasne tam čuší obrovská jama, dobre šesťdesiat metrov hlboká a na ploche toho relativne veľkého pozemku, ktorý sa od tej búračky nečakane prezentoval očiam predtým nič netušiacim okoloidúcim obyvateľom. Postavia tam mrakodrap?
Mrakodrap? Pravdepodobne skôr opak, tak hlboko hlodajú bagre, že tá myšlienka sa priam vnucuje. A otázka s ňou - ako sa volá opak mrakodrapu? Podľa "Skyscraper", "Wolkenkratzer", bude to adekvátne Červoškrabač, Blatohltač, Mrtvolhaldač…? Ťja...
Počúvaj ty neskúsené zelené ucho
Ty nevieš k čomu máš to svoje ovisnuté brucho?
Zdravo ako pri karate dýchaj cez bruško
Proti ejakulácii (potom) vezmi (FFP2) rúško
Dnes ejakulujú nie len spermie
Tie čistá voda umyje
Lež i divé coronálne víry
Ako aerosól ich atmosférou víri
Československá doložka:
Nemáš v sobě ani špetku víry
Abys nechal mne do tvé díry
Zmeň reč prejdi na inú pandemickú vieru
Zober inú mieru pusti ich na svoju dieru
Rubriku pre Gabiku (Hommage à Artemisia Gentileschi)
otvorím tu vo vykúrenom skleníku
skôr než na pusté lazy
udrú tvrdé drsné mrazy
Fazuľky už pozbierala
milého šošovicou nakrmila
uspávanku mu zaspievala
prv než ho odstrelila
Čo už starý Riman Ovidius medzi kamošmi krátko zvaný Ovid
napísal na vírus menom Covid?
Keď máš starú škatuľu
nepožieraj cibuľu!
Drž sa radšej rannej fazule
ak už vyrástla a zrelá je
chyť mládenca za gule
Covida to odveje…
Starý môj druh v boji
nerob si však nádeje
zhrešil si cibuľou sa pchal ležíš prasknutý v hnoji
čoskoro navŕši sneh na hnilé telo záveje
Morál: (Citát z knihy starorímskych citátov - Nápis k cibuli)
Když máš doma starou škatuli
Pro povzbudení užívej cibuli!
nové ráno nový deň
krásnych pocitov vnemov povodeň
prebudil všetky chlpaté či hodvábne krásky
divé hordy zvodných žien i pôvabné chásky
Zamilovaný pár na prechádzke v dobe karantény r.P. 2020
Všetky moje lásky
inkluzíve starej plavovlásky
dnes to biela pani
straší nahá vo vani
tú mladšiu bujnú nevidím pre stromy asi
má na hrdzavo červené vlasy
pod čiernou sukňou kypré boky
biele stehna strihajú pružné svižné kroky
nepotrvá to už roky
lístie opadne zacpú sa zvodné stoky
nevydržím stromy spilujem
chcem vidieť tú čo milujem
prelep dnes ráno objavil
preklep očima zočil
prsty do bane strčil
zmočené ich vynoril
dnes to biela pani
straší nahá po BANI
nebýva už na hrade
v núdzi straší v mojej záhrade
PRELEP z nadier
už dávno zoschnutých strhol
prísyp sušených slnečnicových jadier
tekvicové antiprostatové zhltal a nasýtený grgol
napnutú čiernu sukňu roztrhajú oblé pružné pevné stehna
strihajú drahý čínsky hodváb
tu sype sa pornografie plná debna
na skaliskách hnije stroskotaný koráb
aj červená časom z vlasov zájde
permanentná sivá ku vráskam sa nájde
hodina k hodine ako vraj vrana k vrane si sadá
prv plná vzletu lietať už nevládze padá
Citát: (neznámy autor, najskôr ľudová poézia)
Dědečku, dědečku, vylez z té vany, nastydíš sa a zemřeš!
Dědeček vylez z vany, nastydil sa a zemřel…
Morál:
nikdy nelez do žiadnej vani
nevlez tam ani hoc aj vaňa padá
ku zvodnej starobou bielou bielej pani
nebola možno (a už nie je) nikdy mladá
POZOR, pozor
vešiame každého
kto má vlastný
názor!
Radšej smrť než plagiator!
Epigonen (altgriechisch ἐπίγονος epígonos „Nachgeborene
Epigon Isländisch: [1] hermikráka → is, apaköttur
Šalom!שלום
Neviem “magyar”-sky, “nem tudom”! Ale ani môj otec nevedel. ale…
Sedeli sme z neznámeho dôvodu na peróne nádržia hlavnej stanice v Bratislave. Otec asi musel mať nejaký dôvod, prečo sme tam sedeli pri zateplenom pive a čakali. Dnes poviem “ako na Godota”, vtedy som o Godotovi ešte nič nevedel, skôr o Golemovi.
“Dobrý deň pán inžinier”, pozdravil neznámy muž a prisadol si k nám. Neviem o čom sa potom spriadal živý dialog, pretože po maďarsky neviem. Ale ani môj otec nevedel a preto ma tok rozhovoru fascinoval. Otec sedel opretý dvomi rukami o jeho vychádzkovú palicu, zaujato sa tváriac sustredene načúval neznámemu a v pravidelných intervaloch prizvukoval “igen”, čiže po maďarsky slovo súhlasu, naše “ano”. Môj obdiv som mu vyslovil ako sme boli opäť sami, na čo sa len poťuchlo uškrnul. “Ohromne sme si porozprávali”, mienil v smiechu.
Netušil som, aké gény som ako prídavok k tým známym, dostal do vena. Dobre pol storočia neskôr som sa ocitol v podobnej situácii. Vykrivkal som k brehu curyšského jazera, plaváreň mala už po sezóne ale slnko sa ešte nevzdávalo. Z teplej vody jazera vyliezol mokrý muž len v plavkách, závidel som mu trochu a pokračoval v mojej zdravotnej púti. Motal som sa hore dole v kruhu, aby som nevošiel do tieňa tých starých krásnych stromov, lebo pod nimi bolo medzitým podstatne chladnejšie. Pred zamknutou opustenou šatňou obľúbeného kúpaliska niekto tmavo oblečený telefonoval relativne väčším mobilom. Cupkal som ďalej ako v klietke ohraničenej jesenným slnkom. Alpské kulisy, ktoré sú nastrčené na južnom koni jazera, boli zahalené oparom, povestnú legendami opradenú “Vrenelinu” - Vrenelisgärtli - záhradu bolo napriek jej takmer 3000 metrovej výške sotva rozoznať, práve dnes, keď som o nej chcel vnúčatám rozprávať.
Občas som pozrel na parkovisko, či neuvidím ich auto, ale meškali. A ukázalo sa, že aj zmeškali! Zmeškali historickú udalosť - byť svedkami o nesmiernej múdrosti, schopnosti, inteligencie a hereckého talentu ich starého otca, teda mňa.
Mal som dojem, ako keby ktosi na mňa volal. Hlas bol intenzívnejší a tmavo oblečený muž sa pohyboval smerom ku me. Až teraz som zbadal na jeho hlave jarmulku, teda kippu. Spoznal som aj reč, ktorou sa mi prihováral. Hebrejsky. Vytrvalo s úsmevom opakoval mne neznáme slová ale mimike sa dalo porozumieť. Žartovne sa ma vypytoval, či aj ja nevojdem do vody, melódiou hlasu sa dalo tušiť, že je to fantastické, odporúčania hodné. Tak som mu naľúbeznejšou švajčiarskou nemčinou ktorú som schopný na mojom hlasivkovom nástroji vylúdiť, za pomoci pantomímy mojich oporných palíc vysvetlil, že už štyri som v jazere nebol, ale pred mozgovou porážkou aj štyrikrát denne.
Rozpútal sa medzi nami živý zaujímavý dialóg. Teraz nechápem, ako sme si mohli tak výborne rozumieť. Pretriasli sme diagnózy, liečebne, fysioterapojtov, predošlé zamestnanie, nemocnice, kvalitu lekárov, perspektivy, len o politike a sexe nebola zatiaľ reč. To bude nabudúce, včera sa musel pohľadom na jeho drahé hodinky odporúčať s omluvou, že je šabat a stretneme sa zase tu, on chodí sem plávať, ja mám sa tam prechádzať, keď už je vstup na pláž zdarma. Popriali sme si “shabbat shalom”, on mi pridal vinš na uzdravenie, ukázal smerom k nebu aby všetko išlo nahor…to bola premiéra môjho dialógu hebrejsky.
Celý večer som bol včera smutný, že tú reč neovládam...keď už vyzerám ako starý rabín!
שַׁבָּת שָׁלוֹם
Toto vraj som ja?
To musí byť asi František, veď mal včera meniny...
???
Veľký trpaslík s malým…(ako ide správne to rčenie?!?) Trpaslíci všetkých krajín spojte sa! TLM!
Donne-moi ton adresse alebo “Donnez-moi votre adresse”???
Vždy francúzsky? Kto to ovláda a tomu rozumie, prečo by nie?
Samé nedorozumenie! Samo o sebe veľmi veľmi zaujímavý sen. Po rokoch opäť raz nečakane vo francúzštine. Prečo, mi na prvý pohľad nie je jasné. Nebol preto žiadny podnet z reality.
Boli sme na cestách. Počasie už silno jesenné. Ako nás nahnali do spoločenskej sály hotela, bolo to teplo veľmi príjemné. Sedenie bolo trochu ako v aule univerzity. Uchádzači o lekársky diplom sa tlačia aj na schodoch, stupňoch, na chodbe. Nikto neprotestoval. Solidarita visela nad priestrannou miestnosťou, nabitou do poslednej škáry. Celá naša skupinka sme však ulovili niečo ako kóju, kde sme sa všetci vtrepali. Museli sme len dávať pozor na deti, ktoré mali tendenciu stratiť sa v dave.
Zrelá až prezretá blondýna upútala ihneď moju pozornosť. S určitou gráciou ale dôrazne napomínala svojich zverencov, zrejme vnúčatá. My, profesionální starí rodičia, sme sa vďaka našej funkcii okamžite našli. Napínavá a intenzívna konverzácia, ktorej som bohužiaľ dobre nerozumel, po rokoch abstinencie reči, niekdajšej reči diplomatov, som nestačil všetko sledovať, čo mi táto pohľadná, elegantná dáma, zachovalá babička zdeľovala. Aby som sa vyhol trápnosti ktorá exponenciálne rástla, vyhovoril som sa a vybral som sa kamsi do šatne alebo kto vie kam. Ako som sa do auly vracal, oľutoval som svoju zbabelosť a suverénne, tak trochu nonšalantne, ako by samozrejme, som sa sklonil nad jej zlatistými vlasmi a zašepkal som, aby to naši nepočuli, tú osudnú vetu: “Donne-moi votre adresse!”
Keď som sa z toho príjemného sna prebral, zostal som od hanby ako obarený, hneď mi bolo jasné, padol som na svoju pyšnú hubu. Taký fičúr, za akého ma všetci inkluzíve mňa majú, spravil chybu!
Asi sa neodvažim tú jej adresu vyhľadať, hanbim sa za malú chybu veľmi...hoci to tykanie a vykanie považujem za blbosť, viď anglosasov.
Nie je to totálna blbosť?
Vrátili me sa z cesty a stál pred domom: (Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako prof...