Vydarený nástup do roku 2021. Nech je ten nový rok lepší než v najlepších snoch!
Ten praveký boj medzi býkom a medveďom je navždy asi nerozhodnutý, tak ako ja sám…
Váham. Váham, ale predsa asi...
Predbežne dovidenia pri mojej storočnici, majte krásny a úspešný čas, pokoj s Vami.
Všetko najlepšie!
King Rucola
„Na Štěpána se potom váží zvyky k výměně služby. Na Slovácku si služby měnili čeledíni a říkalo se, že na Štěpána není pána. Odcházeli z jedné usedlosti do druhé a hledali si službu na další rok. Za službu dostávali většinou štěpánský koláč nebo štěpánskou nadílku. Ten den byl pro ně taková veselice, protože jim v podstatě neměl kdo poroučet,“
Môj otec, ročník 1884, ma poučoval, že dnes, na Štefana, musia ženy priniesť svojmu hospodárovi do postele nohavice. Gate. Zabudol mi povedať, či svoje alebo jeho gate.
Teraz sa ho samozrejme už spýtať nemôžem...tak teda pekné sviatky!
Skusim slovensku tastaturu:
Súmrak na stadione univerzity - storocne jubileum minus 23 rokov plus sedem, mesiacov!
RADUJME SA!
Ný, natý, itý, spitý, ihličný a uličný, vodnatý a na-tý a ženatý, no na ty! Ty ženatý...
z donútenia verný
lebo ženatý
potom roky stále opitý
bôľ a žiaľ patričný
život dávno zničený
sex už len návykový
výsledok i krok neistý
či z piče celý ičelý
(a hlúposťou priam nadutý*)
(*návrh Slavíček Petr, Kotek Jan, Chemické listy [online]. 2010)
Chemicky voľne veršované
život má značne krutý
žalúdok zlou stravou zdutý
obsah celkom kyselý
cestou pustil do gatí
mysleli asi to tu jeden opitý
uvrhli ho do cely kde bol od nich zbitý
vytriezvený cítil sa neistý
bojazlivo listoval časopis obrázkový
zrak však ešte vodnatý
dokumenty stratil kvôli nim sa vrátil
na úrad matričný
kde za kolky platil
chémie mal dosť zostala len zlosť
54 rokov. Koľko ubehlo dolu Dunajom krokov? Alebo koľko cylindrov máš, toľkokrát sa vykakáš
54 rokov - koľko muselo byť asi okov?
Aký musel by to byť asi prvok - olovo či meď,
koncovku neviem hneď
musel by byť aspoň železný,
nie ani natý-ženatý
ak by tie roky prežil bez svojej ľúbiacej ženy!
(Včera bol Medzinárodný deň reči. Hlavne, že mi ich tu máme oficiálne štyri úradné, kým tie početné, takisto oficiálne dialekty nepočítam, o tých ani nehovorím. Zabudol som na tento významný deň, podobne ako na moje storočné jubileum, ktoré som mal predvčerom. Mal som sto rokov mínus 23)
Čiže koľkáteho to bolo napísané?
myslím, že dnes už je to dávno...
Toto je ale horšie, lebo už je
dnes je XXI.XII.MMXX…
a s týmto tu som sa vyľakaný prebudil...
Nech otvorené zostanú všetkých predsiení dvere
keď ten krvný odtok od srdca sa “sere”
krv ako životatvorný mok
musí mať riadny odtok
i mohutný tok - to tuší správne aj ten najblbší cvok
To som nevedel - bývalý architekt -, (vidieť, že nikdy stavár!)
že mních leží a míške, pevne ju zblízka tesne stíska
až ona rozkošou výska a strecha vo výške domu píska
ba musela až vyť,
keď mali sa vlci v noci blížiť
vetrisko severné čumáky zaryté v snehu
zostalo im len sa plížíť
vynaložili veľkú nehu
chvostom hriali zamrznutú mrzutú riť
piskotom škridly ako bobbies či Scotland Yard v čiernobielom filme
signál pre sedliakov od tej škridly
vstávať na vlkov vytiahnuť pušku alebo aspoň vidly
mních a mníška ako škridly, vyhli sa im aspoň vidly..vodotesne sa pokryli!
takéto si vraj montovali francúzski sedliaci do striech varovné škridlice
raz som videl taký film, vtedy už dávno vzdialený od Ivice
možno plný a polepený od čerstvej živice
nalepenej z ulice
Škridla plná energie
Škridla EXTRA svojím miernym tvarom nadväzuje na prvé škridly používané v stavebníctve typu mních – mníška, ktorých história siaha až do starovekého Ríma. Tento model je najobľúbenejší a patrí medzi najpredávanejšie v tomto segmente.
Žeby mali mnísi a mníšky
spoločné niečo so strešnými krytinami?
Kde je však spomínaný „mních a mníška”?
Na krytie boli potrebné dva druhy
prvkov, tzv. spodné a vrchné
korýtka. Tie vrchné sa nazýva-
li „mnísi“ a tie spodné „mníš-
ky”. Spodné „mníšky” boli ako
žliabky zavesené za nosy na laty.
Vrchné korýtka, čiže „mnísi”,
boli užšie a bez nosa a kryli šká-
ry medzi hákmi. Na dosiahnutie
vodotesnosti sa korýtka pred
položením vypĺňali maltou.
Have a nice weekend, häw, häv, häf, haf...
dnes sú to 4 roky, kedy som vyliezol k životu zo stoky...a teraz toto!
Milý Hansjürg
teraz máme šalát! Dnes sú to presne štyri roky, keď som utiekol cez univerzitnú nemocnicu od Háda, boha podsvetia medzi starými Grékmi, a teda opäť od smrti. A čo tam teraz vidím? Nerozumnosť ľudí, ktorí namiesto prania stále perú !!!
Zdržte sa prosím takýchto nezmyselných akcií v budúcnosti. Špina ctí ľudí!
Uzdrav sa skoro
a už s neumývaj sám, keď pri tom lámeš kosti!
Ahoj King
Normálne jeden na to nemyslí, neuvedomuje si to. Až keď príde k pohrome a flatulencie zamoria ovzdušie. Kontaminácia môže mať viacero podôb. Normálne si jeden myslí, že je vzduchotesný, až kým nezačnú tie plyny, väčšinou nekontrolovane a niekedy s riadnym lomozom, unikať. Jeden sa uteší nádejou, že je aspoň teda vodotesný, veď pri plávaní nemal nikdy ťažkosti. Ale beda, ak začnú vody z tela unikať! a často viacerými otvormi, otvormi, ktoré jeden doteraz považoval z vodotesné…
V takýchto chvíľach sa jedného zmocia pochybnosti. Jeden kontaminovaný zahnívajúcimi tekutinami, páchnucimi plynmi, prípadne nemiestnymi kakofonickými tonami tónov, jeden ťažko už uverí tým ponúkaným chemickým maskám, o rúškach ani nehovoriac a plný bolestí sa uchýli do zdanlivo bezpečného prístavu svojej knižnice, kde na jedného číhajú síce rôzne bosorky, šašovia a krásne zvodné obludy kolumbijánskeho ale medzičasom plne europského svetového majstra Fernando Botero, ale kde jeden vie, že reťaze ktoré tam jedného pútajú - a konkrétne aj visia! - sú len papierové a papier zaručuje slobodu...
Dôstojná mrazivá rozlúčka s letom plnom otepľovania…
(Štadión EHC Basel,
vedľa slávneho futbalového štadiónu ešte slávejších architektov
hralo sa to pár poriadnych majstrovstiev, medzi inými aj České mužstvo tu bolo…)
Ľadovejšie studená atmosféra v horúcom lete už asi prebiehať nemôže! Chladnejšiu rozlúčku s tým ach tak globálne otepleným letom, tropickým letom, som si želať nemohol.
Korčuľovanie v auguste. Za mojich brusliarskych časov vstávala moja mama aj trikrát za noc, aby s konvicou poliala ľadovú plochu na našom dvore. Hokej sa hral okolo stromu, statný orech, ktorý stál v strede ihriska. V lete tu bol amatérsky zhotovený boxovací ring, ľad patril dávnej minulosti, tridsať stupňov Celzia. Boxovalo sa zanietene, profesionálne, strom nebolo treba obchádzať.
Dnes sú háky a direkty rozdávajúce ramená ochabnuté, na jab chýba potrebná dynamika. Keby sa aj znenazdajky vynorili dávne tajomné sily, chýbali by nielen rukavice, ktoré sme kdesi ukradli a vtedy uchovávali ako oko v hlave alebo nevyrazený zub v ústach, ale hlavne vhodní sparingpartneri. Totiž takí, na ktorých by sme si ešte trúfali. To radšej späť na ten ľad hoci je len prvý deň meteorologickej jesene a na mrazy ani pomyslenie. Tam padali včera prekrásne mladé dámy na ich zaoblené zadočky, vďaka ktorým to zdanlivo nerobilo príliš bolestí. Ale či by tie úzke nože pod topánkami vládali tých neužitočných sto kilogramov niesť, to je pálčivá otázka. Správnejšie položná by mala znieť, či by to tie netrénované nohy vedeli udržať...odpoveď sa dá tušiť.
Tak dnešné mamy nemusia v noci s kropiacou kanvicou na ľad.
Dnes skôr do SUV a dúfať, že napriek premávke privezú svoje ratolesti na tréning včas. Terigať sa pešo, električkou,
autobusom - tempi passati, presne ako s mrazom v zime a zimnou náladou v lete…
Leto sa teda chýli definitívne ku koncu. Správní potkani opúšťajú topiacu sa loď. Títo starí potkani, skúsení znalci z Karibiku, z Trinidadu a Tobaga obzvlášť, tí idú ako poslední, boja sa europskej zimy napriek globálnemu otepľovaniu. Sú to novodobí piráti, unášajú náhodných okolo cestujúcich, ktorí nemajú ani šajnu o nečakanom nebezpečenstve, ktoré im od týchto karibských hrdlorezov
- pozri obrázok - ra(t)ten (po nemecky) z Karibiku hrozí.
Ak nedostanú výkupné, majú aspoň zásoby tuku na zimu...
Zato ale pijáci grogu, vodky a zahrievajúceho rumu to budú mať podstatne uľahčené…Mladé talentované usilovné adeptky krasokorčuľovania v snahe o najkrajšie piruety uľahčia vyťahovanie zátiek z fľašiek - hĺbková pirueta a na konci vydarená vývrtka...
...a hneď z fľaše krváca číra vodka...a za textom príde bodka! Alebo predsalen vodka?
Ako i šlo vajce do sveta…
...hlúpa otázka! Ako vajce preoblečené za jablko predsa! (Ináč by ho hneď na raňajky požrali!)
Cestou pre zabudnuté kedsky
myslelo mi to zase po nemecky
H Hätte heute sein Geburtstag
Nacht in Venedig - nicht in Venedig!
So ist es also, HERR IG!
Ich bin ich, ik?!? Ik Hering?
Alles maskiert, alles maskiert...
...hundert null sechs fünfhundert!
Rötlich stinkt dir das Morgenrot
unterwegs zum Schafott
Denke auf die kleinen Tote
ergötze dich an gelblicher Morgenröte
im Licht vom Schnee
bald isst du Erwürgtes als Wiener Schmäh
Zwölfte zwölfte vierundzwanzig
Leichnam unverbrannt ist sicher schon ranzig
Es muss so halt gewesen sein
Die ranzige Butter wird ganz fein
was machst du auf dem weg zu dem Schafott
qu'est-ce que tu as ma petite cocotte?
que fais-tu le mien gros oiseau?
tu siffles ou tu dis croquette
oder möchtest du ein Baguette?
A ty čo máš, čo robíš, veľký ty môj vták
či len čušíš, či robíš aspoň kvák?
Unterwegs zum Schafott
erkannte ich es - ein widerliches Komplott!
to nie je len komplot
du bist schon ein Egoist
alebo jednoducho kokot
das sicher wie ein Amen ist
Ano, si veľký sobec,
chceš len sám samučický liezť ten kopec!
EIN STÜCK VOM FUSS WIRKT DEPLAZIERT UND DIFFUSE
FRAMMENTO di alluce operano grottescamente e DIFFUSione
un pezzo di punta agisce nel posto sbagliato, ridicolo
Als trottete ich auf den Galgen Berg
Kam ich mir vor wie ein Zwerg
Nenašiel tam oné kedsky ani staré tenisky
odľahčil sa pred návratom do kanálovej misky...
(Ich vermisse meine Miss)
voľne ale adekvátne prložené - chýba mi moja malá
miska...
https://loveplow.wordpress.com/2020/12/11/balada-o-kamenistej-ceste-vajiec-k-neveste/
Tvoje betónové prsia
dve chrámové kupole
nad rozliatym mliekom vytešený smútok
huspeninova kaluž trasúci sa žĺtok
rozbité na prach sušené mlieko
ako z tých pancierových veží stieklo
nenariekaj utri vlny mlieka
z posledných síl tu do hĺbky strieka
z jedného rozbitého vajca
nevytečie mohutná rieka
pod stromom na brehu kvitnúcej mišpule
trblieta sa v (ne)snehu veža nad kupolou
chyť a nevyplaš somára za gule
nesmúť za vajcom za rozbitou guľou
pohraj sa s rozliatou lepkavou machuľou
máš ich ešte dve stačí do cesta
mám len jednu
pekná si mi nevesta
klamná tato veta
vajce je už na ceste do sveta
bez pása klesne ku dnu
Namiesto motta:
Na koľajniciach do “nikam tam v diaľke” na fotografii pána TlusŤjocha(viď https://tlustjoch2.blogspot.com/2020/12/tk005.html) sa na strede pražca tesne pred kilometrom “sedem-celých-tri” zjavilo znenazdajky jablko. Ono sa na tom obraze vpravo dole doslovne vynorilo. Ako zabudnutá ponorka zo starodávnej vojny alebo ako stará opitá veľryba.
Dejiny sa musia korigovať, prepísať: slávna rozprávka "Ako išlo vajce na vandrovku" nemá už od objavu, od zjavenia jablka na kilometri 7.3 opodstatnenie! (Nanajvýš ako historická melancholická spomienka, hlavne pre tých, ktorí túto báchorku boli navyknutí nespočetne veľakrát v rôznych variáciách bulíkať im do opatery zverným nezletilým poslucháčom, ako to bolo v mojom osobnom prípade, kedy som už nevládal vymýšľať stále nové, fantastickejšie, nepravdepodobnejšie obmeny tejto klasickej uspávanky.)
Predmetom ďalších kreatívnych činov a výskumov, hlavne zo strany literárnych vedcov, musí byť teraz nová, číro nevyčerpateľná tematika JABLKA, ergo "Ako išlo jablko na vandrovku", respektíve tiež úvaha, či sa jedná o Evine jablko pre Adama, či o jablko sváru, ktoré tam stratil Paris keď sa presúval z tej pustej pastviny, prípadne keď zliezol z opustenej krásnej Heleny, alebo z toho napoleonovho ostrova Sv.Heleny - podotázka sa natíska, aké koľaje vedú na zmienený ostrov? - cestou do Paríža, či cestou na Paridov súd a tak vlastne naveky cestou do dejín, či cestoval vlakom, alebo aj prečo uprednostňuje jablko koľajnice a nie elektromobily na ukľudnenie stúpencov našej známej Grétky a iných zelenáčov, či jablko uprednostňovalo cestovať na vandrovku v rámci trvanlivých pohonných látok a nostalgie radšej manuálne poháňanou drezinou, nespôsobiac žiadne ovzdušie kontaminujúce nečisté výpary okrem intenzívneho pachu potu ľudských prevozníkov, atp., atď., atď., bohatá nevyčerpateľná látka na skúmanie, studnica inšpirácie pre čerstvé mladé generácie, pre budúce pokolenia nádejných vedátorov,...aj vedeckých predátorov!
Diu vivere scientiam!
Ako išlo vajce na vandrovku - ako teda vlastne?
“Vajce sa v ľadničke nudilo, prípadne vajcu bolo v chladničke už zima”, tak som zvykol zahájiť ďalšiu kapitolu pravidelnej rozprávky uspávanky pred spánkom. “Vajce sa tak nedočkavo a prenáhlene, neopatrne skotúľalo von, padlo na kamennú dlažbu kuchyne, rozbilo sa a rozprávky je už koniec!”
Samozrejme takýto vývoj nespĺňal očakávania mladých dychtivých poslucháčov a vždy vyvolal búrku protestov. Tí starší vedeli medzitým už do konca riadne sami opravovať rozprávača, ktorý bol nezriedka na konci svojich síl, sám bol po celodennom plahočení dávno už na pokraji upadnutia do spánku, alebo vedeli ho často prinútiť predsa pokračovať ďalej v deji, ktorého vybájené fazety si obmieňali podľa vlastnej predstavivosti, fantázie. Dobre cielenými otázkami ma provokovali odpovedať, pokračovať, vymýšľať, až kým vajce nedosiahlo koniec svojej imaginárnej púte do ríše Hypnosa, čo bol účel tohto cvičenia. Pozitívny efekt tohto niekedy úmorného cvičenia spočíval v bujnom raste kreativity.
Vajce malo vlastnosť prehovoriť, získať, najrôznejších účastníkov svojho putovania. Tým našli neskutočne rôzne postavy z diverzných známych a menej známych legiend, bájok, histórie, ba mytológie, ako aj surrealistického rázu, svoj vstup a nové “rozumné” použitie, úlohu na mieru šitú, prispôsobenú, v nových neočakávaných dimenziách.
Za všetky možno najkriklavejší príklad: Lavička! Vajce nevedelo od prírody plávať. Plávať dokázalo len vo vriacej vode za účelom na “tvrdo” alebo na “hniličku”. Prvé kroky zamýšľanej ďalekej cesty viedli však cez potok. Lávka cez potok tu znázorňovala akýsi most a sľubovala pokračovanie započatej cesty. Zdvorilé vajce lavičku slušne pozdravilo, tak ako ho to doma naučili. “Pán Boh daj šťastia lavička, akože sa máte, ako sa vám vedie?”
Lavička šťastná, že sa môže s náhodným pútnikom aj porozprávať, nie ho len na svojom zhumplovanom, rokmi opotrebovanom drevenom tele preniesť, sa s radosťou ochotne pustila do konverzácie s vajcom a vysypala mu celý svoj žiaľ. Vzlykajúc mu vyznala svoj stres, povedala, ako strašne sa tu nudí, ako ju už chrbát bolí, ako sa jej hnusia tie zablatené topánky, čo musí na sebe trpieť keď po nej dupú neomalenci, vydržať skáčuce deti alebo čaptanie ťažkopádnych ustrašených tučniakov, ako ju nebaví čumieť celý deň a celú noc stále len na ten istý, nemeniaci sa obraz toho jedného alebo toho druhého protivného oprotivného brehu, a vôbec že už má toho vôbec dosť až po krk, plné zuby!
“Poďte so mnou milá pani lavička”, vyzvalo ju vajce. “idem do sveta. Aj ja som to už nemohol uzavretý v tej našej studenej chladničke dlhšie vydržať. Veď som tam čakal ako v nejakej väznici Spojených štátov na elektrické kreslo, hoci náš sporák beží na plyn.” Posťažovalo sa vajce.
Tak išli vajce, lavička a kocúr v čižmách, ktorý sa k nim s priateľským miauknutím tiež pripojil. Prištrachali sa až ku vysokánskym kopcom. Pomaly, pretože kocúrove čižmy boli nové, nevychodené a spôsobovali mu otlaky. To bolelo pri každom kroku viac než kurie oko, ktoré malo od svojej mamy naše vajce, skoro ako to známe otrepané varujúce príslovie “dávaj si pozor ako na oko v hlave!”
Nevedeli ako ďalej, pretože hory im bránili vo vyhliadke. Každý v tom historickom období poznal to heslo, ktoré bolo často nasprejované na fasádach vybielenych domov v Zürichu: “Freie Sicht auf Mittelmeer”, alebo po slovansky môže byť adekvátne interpretovaná táto tajuplná a hrozivá požiadavka mladej revolučnej generácie nasledovne: “Chceme slobodne vidieť na Stredozemné more”, čo mal byť zrejme synonym pre revolučnú požiadavku absolútnej slobody bez permanentných nátlakov rôznych omedzení buržuáznou postkapitalistickou panujúcou spoločnostou. O význame tohto bojového hesla nemali naši pútnici pod vajcovým vedením ani šajnu, im bol len jasné, že sa potrebujú dostať vyššie, aby sa mohli rozhliadnuť, kade ďalej na rebríčku ich fiktívnej cesty-kariéry, aby mohli plánovať, stanoviť, analyzovať, nasledujúce kroky vývoja ich vlastnej cesty v zrkadle reálnej perspektívy.
Zvyčajne, kým som sa v rozprávaní domotal až k tomuto bodu a dej náležite zamotal, zmotal a rozmotať nevedel či nevládal, moji milí malí poslucháči už spali. Beda ale, ak som sa v tom dojme, odhade mýlil a to mladé ľudstvo spalo len zdanlivo. Okamžite som bol vyzvaný v rozprávke pokračovať, čo bol ešte ten lepší prípad. Horšie a vzhľadom na neskorú hodinu nesmierne ťažšie bolo, ak bola požadovaná vedecká diskusia k nahodeným témam. Už len to prekliate prahistorické heslo generácie slávneho roku “šesťdesiat ôsmeho” skrývalo úskalia, vyžadovalo prinajmenšom minimálne dejepisné znalosti vývoja spoločnosti, aspoň teoretické vedomosti nadobudnuté zu štúdia Marxovho kapitálu, alebo par excellence byť aspoň trochu oboznámený s oným “Manifestom komunistickej strany” spomínaného bradáča a jeho kamoša Engelsa s trochu miernejšou bradou a tučnejšou peňaženkou. Ani znalosti pojmov sexuálna revolúcia, drogy, LSD, malomeštiacka pokrytecká morálka, neboli na škodu veci.
Karči Marx a Béďa Engels ako spoluautori…(Historická dobová podobizeň!)
(Autor nastaršia princezna infantka L., r.P. MMXX, XXV. VII., galéria Wollishofen Zürich.)
(NB: Asi tak v piatom semestri na vysokej škole technickej som získal známku “výborný”, bolo to fajn pre prospechové štipendium, lebo už som bol vtedy ženatý. Bol to síce trochu “fishy business”, ale nikomu to nespôsobilo bolesť. Na otázku, kto zapríčinil vojnu na povestnej 37. rovnobežke som nesprávne neodpovedal, že to boli Severokórejčania, načo docent s úškrnom požiadal o môj index , spiklenecky žmurkol a vypísal mi to za jeden...Oficiálne sme sa to učili presne naopak, všetko vždy závisí od ľudí, nie? Dva zápory - jeden plus…)
Iste uznáte, že rozprávať rozprávky na dobrú noc sa v zrkadle dejín takto spätne javí ako vyslovený horor. Preto som vďačne menil tému. Na scénu bolo treba uviesť nejakú novú silu, novú osobnosť, zápletku, aby človek vybŕdol z bahna, kam vlastným rozprávaním zapadol. Núkali sa viaceré možnosti, cesty. Kohút, orol, iný letec, iní špehovia, ktorí by sa vedeli ponad kopčeky povzniesť, proste postava schopná vidieť ďalej než na špičku svojho nosa, ponad prírodné bariéry ako sú kopce, jazerá, rieky, vyhĺbené priekopy, zátarasy, ploty, brány bez kľučiek, vysoké múry bez rebríkov zapadnuté podzemné chodby a konečne nájsť stratený smer cesty, putovania. Kvôli exotike a pretože som vtedy fajčil cigarety značky Camel som prednostne volieval do vajcovej expedície ako čerstvého člena ťavu. Ale jej krk ešte nestačil úplne na funkciu periskopu, tak pribudla žirafa. Tá so svojim dlhým krkom mohla vidieť ponad týčiace sa pahorky a skupinka pod vajcovým vedením mohla opäť vykročiť za jasným cieľom.
Samozrejme rýchlosť napredovania nebola žiaduca. Pravý opak. Snaha pôsobiť uspávavo svätila technické prostriedky. Ako medzičasom vytrénovaný, vyškolený, všetkými masťami mazaný rozprávač rozprávok som sa uchýlil k lacnému triku všetkých psychiatrov a iných šarlatánov a profesionálnych hypnotizérov a hlbokým ľubozvučným upokojujúcim hlasom opakoval magickú formulu pozdravenia - viď prvý kontakt vajca k lavičke -, ktorú som opakoval pri každom novom pocestnom, nikoho z rastúcej putujúcej skupinky nevynechajúc, až do zblbnutia kým som to všetko znova vyčíslil. Táto opakujúca sa monotonia pozdravných litánií, tak ako to poznáme aj z kostolných obradov, viedla zaručene rýchlejšie k cieľu než makový odvar.
Najväčší kameň úrazu - aby sám hypnotizér nezaspal pred svojím publikom...prá...ve... ter…a...z...
Pôjde to s jablkom lepšie?
O Obete takzvaného lockdown-u, kedy boli všetky holičské a iné salóny kvôli nezmyselnej karanténe na rozdiel od lyžiarskych dráh, reštaurácií, prostriedkov hromadnej dopravy, a podobne zatvorené,
majú dnes opäť nádej pri zachovaní patričného odstupu...
...alebo voľbe vhodného pracovného náradia prísť k požadovaným úkonom.
Tá hovadina nesie odborný názov “social distancing”, čiže ak chcete neskôr užiť nejaký “dancing”, musíte zachovávať odstup od vyvolenej dámy najlepšie už teraz.. (a možno navždy?!?)
T Ten falošný Mikuláš mi ukradol čižmu. Čo teraz vyložím do okna?
...a urobil si svoje úlohy? A nehrešil si? Mamu a vládu počúval? Buď rád, že beriem len Tú tvoju čižmu a nie aj teba!
Vrátili me sa z cesty a stál pred domom: (Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako prof...
