Jeden v súkromí

 Normálne jeden na to nemyslí, neuvedomuje si to. Až keď príde k pohrome a flatulencie zamoria ovzdušie. Kontaminácia môže mať viacero podôb. Normálne si jeden myslí, že je vzduchotesný, až kým nezačnú tie plyny, väčšinou nekontrolovane a niekedy s riadnym lomozom, unikať. Jeden sa uteší nádejou, že je aspoň teda vodotesný, veď pri plávaní nemal  nikdy ťažkosti. Ale beda, ak začnú vody z tela unikať! a často viacerými otvormi, otvormi, ktoré jeden doteraz považoval z vodotesné…

V takýchto chvíľach sa jedného zmocia pochybnosti. Jeden kontaminovaný zahnívajúcimi tekutinami, páchnucimi plynmi, prípadne nemiestnymi kakofonickými tonami tónov, jeden ťažko už uverí tým ponúkaným chemickým maskám, o rúškach ani nehovoriac a plný  bolestí sa uchýli do zdanlivo bezpečného prístavu svojej knižnice, kde na jedného číhajú síce rôzne bosorky, šašovia a krásne zvodné obludy kolumbijánskeho ale medzičasom plne europského svetového majstra Fernando Botero, ale kde jeden vie, že reťaze ktoré tam jedného pútajú - a konkrétne aj visia! - sú len papierové a papier zaručuje slobodu...