Vrátili me sa z cesty a stál pred domom:
(Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako profesionálny model na javisku a vôbec sa nemal k odchodu, manželke sa nepodarilo naštartovať foťák a ja ešte stále ľavou rukou fotiť neviem. On vraj bývava často hore u susedov, u nás zatiaľ ešte nikdy nebol. Fešák! Tak sme sa vydali znova na cestu.
Na cestu do minulosti! Moja mama je rodená Lišková. Zapol som počítač a chcel začať cestu. Hneď ale prvá správa ma zabrzdila a hodila šesťdesiat rokov späť. Nie do Plzne, odkiaľ niekde ona pochádza, do môjho rodného mesta, do Bratislavy. Tam so ho naposledy videl, ako na Štedrý večer rozdával, korenené vtipnými komentármi, dárky svojim kamošom. Stál na fotáne pred Slovnským národným divadlom, vôkol neho nahromadení herci, študenti, členovia dixilendovej skupiny Tradicionál, zábava na bode varu, hoci vládla sychravá vianočná atmosféra. Jeho kreatívneho druha Jula som potom predsa ešte raz videl neskôr naživo, “live”, v divadle Vlada Černého. Všetci mi chýbajú, Milan teraz, podobne ako Július Satinský dávnejšie, definitívne…
Krajšiu smrť si ťažko môže úspešný herec predstaviť, želať - ale kto si už želá smrť?!?
Bol si tiež veľký “fešák”, pán Milan Lasica, nezabudneme, ďakujem!