JÓBOVA ZVESŤ
Dnes je piatok trinásteho, počúvam Jóbovu zvesť
nestal som sa milionár, nebudem mať čo jesť.
Všetko začína sa mi pliesť
márne zatínam päsť,
teba som zožrať chcel - teraz musím sám seba zjesť!
Je piatok trinásteho, ozvenou nesie sa jóbova zvesť,
na cestu zkazy chcel som ťa zviesť.
Nič sa mi nedarí, blýska sa, zaduni hrom,
nech zrúti sa ten prekliaty dom.
Zahromžím osudu nech padne na to mor,
bezmocou lomcuje klietkou smrdutý tchor,
na reťazi v cirkuse tancuje medveď, smutný tvor.
Do taktu na rozladebej píle hrá k tomu Dalibor.
Prázdny bez divákov i diviakov pred hladovou vežou ten dvor,
kde požiera smútok sám hladomor...
Třináctého, když byl pátek,
AntwortenLöschenstarý sedlák propil statek.
Propil statek, propil selku
u p#dele měl to vcelku.
super!
LöschenVidím, že ve Švýcarsku kultura jede, u nás chcípl pes, ať je pátek (13.) nebo svátek.
AntwortenLöschen