zase v nemocnici!

 Kvetiny do nemocnice nosiť

novou dobou zakázané,

najnovšie trávnik na záhrade kosiť tiež,

radosť preveľkú má z toho každý jež!

A ty kamo zatiaľ aspoň nachvíľku odpočívaj a lež,

kým renovovaný zase budeš - potom trebárs znovu kosiť bež....

Aká je to za hlúpu zvesť,

kam chce ma toto viesť?

To nie chytá ma len smútok, 

to ma uráža a na city je to útok!

Do srdca nám púšťajú červa?

Chrobák drzý požiera naše čreva?

tá surová nespravodlivosť cítim to ako keby prehltol som špicatú kosť

zmocňuje sa ma lomcuje mnou nezmerná zlosť

pocit neprávom utrpenej krivdy

beriem to osobne pýtam sa prečo a odpoveď nedostanem asi nikdy

rozmýšľam hlavu mám jak prasaciu naloženú v rosole

na mozgovej kôre robia sa mi z myslenia toho mozole

do srdca nám pustili červa

chrobák drzý požiera naše čreva

Bukolické radovánky - dáma Primavera a pán Pan...náhradu za pivo tvoria pivonky...

možno to náš osud chcel

keď na nás nevinných zanevrel

chcem vedieť kto povie mi teraz pravdu že tá skutočnosť

je len do neba volajúca nehorázna neskutočná blbosť

kto chcel to aby si tu nečakane zaľahol

do mäkkej bielej postele hodvábnou plachtou krytý

nezmyselnou chorobou bitý

aby si ležal tam a ani sa nepohol?

my ale ešte dlho budeme tu spievať dlho budeme sa hrať

neprajné publikum žlčou kypiace bude musieť ešte výdatne dlho čkať

bezzubá organistka s kosou musí na inej svadbe čakať

nenecháme si život náš a nás samých vziať a pobabrať!

EPILOG

Aby to nebolo príliš vážné patetické

to autorovi celkom nesedí

ani mu to nikto neverí

položí to typické detské

spýta sa osudu prečo

a aby mal čo žrať uvarí si s klobáskami lečo

a má aspoň na záver nové motto tento autor

nové motto ako starý Otto a jeho motor

MOTTO

(Ktoré možno závidel by mu aj sám náš významný básník Ján Botto!)

“Kto žije kým žije musí žrať a potom zase najedený a najedovaný ísť zase súrne srať…”

(Budhisti hovoria: “Veľký a spravodlivý je kruh!”)