Nový počítač a starý účtovník

"Odkedy mám tento nový počítač značky LENIVO zdá sa mi, že neprídem ku správnemu výsledku. Vždy mi chýbajú na tom počítadle dve guľky!", povzdychol si eunuch v účtarni.

Čas hľadá svoje obete bez ohladu na čas...

vila zavyla

Bola raz krásna víla

venček dávno stratila

vtedy sĺz bolesti sa napila

nový si s láskou uvila

tu besného psa zočila

utiecť už nemohla tá víla

pohrýzol ju až zavyla

stehno do zlatých rias zavila

teraz je z nej GODZILLA

Kŕmenie domácich zvieratiek

Niečo o havranoch papagájoch

Plagiator, dipl., hra sa “na šťúr, no povedz žiačik, kto to bol, ten no šťúr…!”

Niečo o kŕmení domácich zvieratiek: 

Len mu daj pekne papkať, on je na také plzlíky slizké ako divý, ježúrko maličký...

O poverách, po Verách a iných ženách...

Ani tento raz!

I am lucky, ale…ešte za celých 77 rokov života som NIKDY nenašiel štvorlístok!

Sú ľudia - jeden z nich žije vyše pol storočia tesne v mojej najjasnejšej a najtemnejšej blízkosti oprávnený titulom manželka - (po nemecky z neznámych dôvodov “Gemahlin” nazývaná, hoci nejako priamo s mletím, zošrotovaním, s roztrhaním, rozotrením na prach, toto označenie ani oprávnenie nemá, najskôr ešte tak s fyzickým zmenšovaním vykonávaným pomocou mažiara a mentálnym minimalizovaním pomocou trvalej nervy drásajúcej fyzickej prítomnosti, spojenej s nemožnosťou úniku po dobrom), ktorí sú v stave svoje šťastie neustále nájsť, možno aj v spánku. Tí o svojom šťastnom osude často ani nevedia.

Tá moja pani nečakane pri sto kilometrovej rýchlosti zreve a vyľaká na ma smrť ako riadiča koncentrovaného na úplne iné veci, ako napríklad na okrúhlosť zákrut okolo defilujúcich zadkov účastníčiek cestnej premávky, aby som okamžite zastavil. Vyskočí  - div nie robinzonádou hodnou najlepších bránkárov loptoých hier - do priekopy, do záhonu veľkosti japonských záhrad v strede tokijského chodníku, do škáry medzi prasknutým betónom zapusteného stožiaru trolejbusového vedenia, do medzery neporiadne murovanej rady tehál, aby vylovila ten pre mňa nedosiahnuteľný, neviditeľný štvorlístok, ktorý mi hrdo prezentuje a zlisuje do mojej peňaženky alebo svojej agendy, ktorá už vyzerá ako špenátový koláč pred vložením do rúry. 

(Zastaralo aj do trúby, lebo trúba je skôr naporúdzi, “ten trúba” ide už vyše polstoročia ako verný šofér s ňou…) 

Sám sa cítim už ako “trubač”, pretože na štvorlístky neverím, to je dáke spiknutie proti mne!

O holení u dámskych kaderníkov

Vieš čo drahá? Alebo sa už nikdy nehoľ, lebo musíš extrémne, potom ale najlepšie každý deň, ale úplne na hladko…

...už mám totiž z toho šmirgľu úplne zodratý jazyk!

...a funguje to!

Raňajky mojej mohutnej susedy

a jej manžela, reťazového fajčiara...

narodeniny

Fiasta naziunala Svizra; Rumantsch grischun

(rétorománsky pre dnešný švajčiarsky národný sviatok, fiktívny zrod Helvetie.)

Na lúke Rütliwiese na prekrásnom Vierwaldstättersee v srdci Švajčiarska sa zrodila legenda poeticky líčiaca rozprávku o vzniku tejto privilegovanej časti zemegule. Nemôžem ani nechcem  sa konkrétne s tou históriou vyrovnávať, skôr mi ide o spomienky, ako som to tu zažil.

Na námestí pred národnou bankou - v Curychu tých bank je vyše štvrť stovky - manifestácia, spontánne zhromaždenie k národnému sviatku. Maličká vyschnutá starenka, zrejme židovskej národnosti, mi podstrčí pod nos text žalmu, ktoré stovky hrdiel oduševnene spievajú za doprovodu alpských hornov. Hrdosť a zároveň vďaka sa nesú ponad stovky obnažených hláv, klobúky, čiapky stískané odhodlane v rukách, záverom modlitba na ochranu Álp…

Inokedy: Sviatok bol jeden z menej sviatkov, kedy celá zem zostala bez možnosti nakupovať. My, veci neznalí, sme prchli do blízkeho Nemecka, nakúpili klobásy, české pivo a chlieb. Boli sme pozvaní na lesnú chatu. Nechceli sme prísť s prázdnymi rukami. Je leto a po celej zemi vzplanú večer vatry, ale pred tým sa na početných ohniskách opekajú tie národné vurštlíky, servelaty. Sedliacke dvory ponúkajú výborné raňajky, domáce klobásy, syry, jablčný mušt, vlastné víno, koruna všetkému doma pečený chlieb. 

“Nemáme chlieb”, privítala nás nešťastná hostiteľka na chate. 

“A my máme. Náhodou sme sem išli cez Nemecko, tí majú otvorené…”

“Ja nebudem predsa na náš sviatok nemecký chlieb, práve tak nemecký!”, podhoršene reagovala pani, typický model Ur-švajčiarky. Pochopili sme, kam až môže národná hrdosť.

Veľakrát sme prichádzali z osláv francúzskeho “katorzžyliet” domov. Nešaltovalo nám to hneď. Vymočení Stredomorím, hlavu plnú Prada, Alhambra, Louvre nám to nedošlo, až výbuchy rakiet, obrovské ohne od vrcholu k vrcholu sa dostavilo to veľké “AHA”! Dnes je “erschti august”, deň slobody a jednoty Švajčiarska, deň strachu početných mačiek a pod stolom zalezených psov.

Čo lepší politik, ten musí dnes predniesť prejav, či má na to talent, či nie. Dnes špeciál, kvôli nepriateľským vírom tomu nasadia vlastenecké bláboly korunu. Len dvaja pre kantón - ľudia, pár, ktorí sa zaslúžili v bitve proti Corone - plus dvaja pozvaní zahraniční hostia, môžu na povestnú Rütli-lúčku, malé rúbanisko slovensky, kde im bude svoje rozumy hustiť naša súčasná prezidentka, neúspešná koncertná pianistka, teraz roky pevne v politike zakotvená, nenašiel sa taký rumpál, čo by tú kotvu z bahna odtial vytiahol…

V lesných chatách alebo pri grilovačkách som zvykol kolegov politikov zastupovať ja sám. Po pár Budvarov alebo Prazdrojoch som sa pravideľne menil na historika a naučil som mojich nových krajanov, ako teda vlastne toho prvého augusta bolo. Najväčší úspech malo moje objasnenie názvu tejto zeme: V miestnom dialekte sa vyslovuje Schweiz ako “švíc.” Pre sloveso “potiť sa” znie prvá osoba “i’ švíc”! Nakoľko prvého augusta býva obvykle horúčava, potíme sa všetci.

Podobne sa udialo aj oným trom mládencom, ktorí prišli na vyklčovanú lúku prisahať - Confoederatio Helvetica - odtiaľ aj poznávacia autoznačka CH, ktorá sa dá aj ako sprisahanie Helvétov vykladať -, zaspali v horúčave a zobudili sa spotení. Jeden rozospatý mrzuto zamrmlal: “Potím sa!” , teda po švajčiarsky “i švíc”. Tí druhí dvaja rozospatí radostne zakričali - “to je ono, nech sa tá zem volá Švíc - ergo Schweiz!” Tak je to dodnes...dodnes je Kanton Schwyz - švic - s hlavným mestom Schwyz, kde sa robí výborná 52° čerešňovica, povestný šnaps Kirsch!

Poučenie na záver: Pozor na výrobky Swiss made a pod., Made in Switzerland! Obvykle všetky sú veľmi kvalitné a tomu odpovedajúc aj drahé. Ale nie všetky! Moly, larvy a červy sú odporné, ako všade na svete a aj zadarmo…(die Made je o.i. červ, larva, mola a pod.)

Platilo: "Aj keby na gate nebolo, päť frankov musím mať!"

Kto ich nemohol preukázať patril ako tulák, ako bezprizorny v cárskom Rusku. 

Frank ako newyorská Socha slobody. Euro nemá šance!