O ježkoch, hokeji a prezidentoch

Zlý muž sa volal Dewsbury. Mal vyše sto kíl a vlasy ostrihanné na ježka. Ako všetci jeho spoluhráči v kanadskom hokejovom mužstve. My sme nevedeli, že v Kanade bolo zvykom koučov určiť vopred hráčov, ktorí mali značkovať zlých mužov, provokovať a prípadne sa so súperom na ihrisku pobiť. Takže Dewbury mal nenávisť a obdiv fanúšikov vopred istý. Odpor, láskanie, pískanie a obdiv sa miešali v pravej kaši toho, čo Nemci trefne nazývajú Hassliebe - nenávistná láska. Predpokladám, že dámam spôsobuje takýto zavalitý strašiak

veľmi zmiešané pocity, strach a žiadostivosť, hrôzu a túžbu, chcenie. My puberťáci sme obdiv vyjadrovali napodobováním, každý chcel hrať hokej, tvrdo, a surovo a hlavne každý sa nechal ostrihať “na ježka”! Mojej vtedajšej priateľky - ktorú som nota bene ešte nemal ale si ju nejako vysníval - vy som sa bol spýtal, či si to nechala tiež ostrihať na ježka. Určite ano!

“Máš to na ježka, prečo?”

“Aby som konečne zbavila verejnosť tých vybájených mýtov, že ježkovia žerú jablka a nosia ich napichané na svojich ostňoch. To si vymysleli asi grafici, ilustrátori kvôli farebným efektom. Veľa ľudí nevie, že sú to mäsožravci, ktorí žiadnu zeleninu a mliečne výrobky nežerú. Nepohrdnú psou, kočacou stravou a po nociach lovia slimákov. Chlap, ktorý sa dostane ku mne príliš blízko by mal vedieť, že žiadny jeho zošúverený uslintaný slimák nemôže byť svojím osudom istý, niekedy ich požieram ako prav nymfomanická Medúza.”

“Takže s tým Dewsbury to nemá nič do činenia?”, spýtal som sa pomerne vystrašený.

“Maximálne tak kanadský žartík, nič viac,” odvrkla moja vtedy ešte neexistujúca priateľka.

Bolo to myslím okolo roku 1960 a holiči ovládli strihanie a ježka, než ho podstatne neskôr vystriedala móda na havla, hoci o českom prezidentovi sa vtedy ešte ani nesnívalo...