Dienstag, 29. September 2020

Raz v záhrade

 GETHSEMANI

Nechcem sa rúhať. Na to som príliš veľký strachopud. Vlastne doslovne strachoprd, posero. Sraľo. Ale po úspešnom dni som sa zobudil krátko po polnoci s vedomím, že posledná včerajšia snímka bola nadmieru vydarená, nakoľko hoci spontánne strelená, bola ťarchavá na prvý pohľad nejasnou myšlienkou. Kvôli tomu o to zaujímavejšia, zďaleka nie jednoducho definovateľná.


Neviem, či pre ten strojovo zhotovený zemiakový chip alebo pre tú nádhernú polohu - jedno z najkrajších vyhliadkových miest vysoko nad mestom, pod nohami sa rozprestiera plastická mapa Zürichu držaná v ráme striebristou hladinou jazera, nad ktorou sa počas dobrej viditeľnosti vznášajú, keď vládne nad krajinou fén, majestátne Alpy, tritisíc metrové štíty, ktoré lemujú panorámu a v diaľke, zdá sa byť príliš malý, ten významný povestný triumvirát okolo Jungfrau, s jej 4158 metrami tretí najvyšší vrchol švajčiarskych Álp, obklopený verným Mníchom a kolegom Eigerom, - alebo či je to tým sadom na stráni pod hotelom Zürichberg, na ktorej sa deti sánkujú, ak to príroda práve poskytuje, ktorý  vznikol z darov privátnych sponzorov, prostých ľudí, ktorí nechali vysadiť ovocné stromy bez postranných zámerov, každý strom ale nesie tabuľku s menom darcu, alebo či sú na príčine dokonca tie vydarené realistické sochy Freddyho  Röthilsbergera so špeciálnym názvom “Mingerilüt” v bronze?


Mingerlüt by sa dalo možno rozumieť aj ako “malí milí ľudkovia”, ale možno sa veľmi mýlim, vychádzam z neznalosti reči, inšpirovaný foneticky. !V skutočnosti, toľko podľa výpovede ich tvorcu, zaujímavého umelca, sú to ľudia najnižšej šichty, väčšinou príležitostné pracovné sily bez vzdelania, nútené menit a dokonca vymýšľať(!) stále nové zdroje obživy.)


Boli toto hore uvedené asociácie podnetom môjho nočného precitnutia?


Poznanie prišlo na hranici medzi snom a bdením. Každý správny sen, čo na seba len trochu dbá, nesie so sebou nejaký reálny podnet. Toto už nebol sen, to je skôr výsledok viac menej umelej, chcenej analýzy. Švindlovanej analýzy, v tomto prípade “rádoby” vedeckej, účel svätí prostriedok.

Gecemanská záhrada! Moderná, súčasná replika. Bradatý muž, zaodetý rubínovým už ale vyblednutým rúchom, v jeho podopretej ruke sa čnie oblátka neurčitého pôvodu, skupina  tajomných ľudí  viď - http://www.freddyair.ch/default.aspx?navid=1 - buntoší na trávniku, figúra v popredí scény tajomne zahalená. Celou zobrazenou mysteriôznou, ba alegorickou(!) skupinou sa zakráda strach, neistota, skrytá bolesť. Magický iracinálny nepokoj...


1 Kommentar:

Smutná, mrazivá cesta

  Vrátili me sa z cesty a stál pred domom: (Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako prof...