Spätná väzba

Digit or dig it. Digitálna revolúcia. Presýpa sa nám medzi prstami? Flows between our fingers? Digit or finger? Neither...nor. Neither those digits nor your fingers, make your soul feel better - na to môžeš zožrať sveter! Ale prsty sú a zostanú prsty.

Ako mladý chlapec som staval kryštálky, jednu aj zo zemiaku, nefungovala. Neskôr rádia s tzv. spätnou väzbou a odvážil som sa dokonca na zložitejší prijímač, ktorý sme vtedy nazývali suprahet. Odkreslil som si vedenie drôtov s neďalekej rušiacej stanice, ktorá bola v susedstve vtedy ešte nestojaceho domu, kde neskôr býval bývalý premiér republiky a kde stála aj krásn obrovská vila starostu mesta.

Stanica vysielala takmer 24 hodín deň čo deň rušivé signály proti západným rádiovým staniciam. Neviem či vďaka tej anténe, ktorú som podľa odšpehovanej kresby antény rušičky natiahol doma u mňa v záhrade, alebo prečo, ale mohol som veľmi čisto počúvať Rádio Washington, Hlas Ameriky a podobné hlúposti. Radiotelegrafista sa zo mňa nestal a dnes som dokonca natoľko zblbol, že si onú spätnú väzbu predstavujem ako na obrázku vyššie...  

Ale aspoň prstíčky ešte šikovne slúžia...

Martin bez koňa tu

Na sv. Martina nepôjdeme do kina

nebude dnes divina

za tú našu veľkú neveru 

dáme si radšej dobrú večeru

každý máme svoj vlastný vkus

vegetariánsky alebo martinskú hus

Ritter Martin choď odomňa preč

držíš v ruke malý ostrý meč

bojím sa ťa a nedám ti pusu

ty vidíš vo mne už len vypečenú husu

bezpečnostný odstup

Roky ste si ruky umývli po použití, nie? Masky ste nenosili, len na karneval alebo maškarný ples.

Ani nenoste, nemá to veľký význam, aj ta vás spoznáme, podľa očí a tak…

Ale na telo si ich nepripúšťajte. Čarovné zaklínadlo znie “social distancing”.

“Poď drahý, prídi ku mne, rozžhavená láskou ťa čakám…”

“Nemôžem, dúfam, že tá moja družica má správny odstup od všetkých družičiek, nie?” 

Ani tej Siréne z Vestonic a jej vábnemu volaniu nepodlahnite - bezpečnú vzdialenosť aspoň celého jedného metra a pol majte vždy pred očami...

Zubára musí jeden pravideľne kontrolovať...

 ...alebo komunikovať?

Kedy ste boli naposledy u zubára, milostpani? To vám tie pavučiny nevadia?

Ah, to je môj Schosshund, môj pudlík, dogu si tam môžem len ťažko chovať, nie?

Vždy som rád volil ako vôl - k volbám v USA

 ça y est, ça a fait tilt ?

Pomsta je sladká!

Teraz môžu všetci mudrci sveta triumfovať, keď nie direkt “Trump”ovať…

...a svoje trumfy vynášať!

POZOR: Globálna teplota stúpa...a klesá. (Asi podla počasia, nie?)

Vždy som rád volil - ako vôl, teraz som už len z vola býk! Všetko je možné...

Vianoce nás neminú...

 Tak stále častejšie nachádzame v archíve klenoty tvorby mojich vnúčat. (Viď Marx a spol.!)

Preklad (voľný, prebásený) - originál v reči nemeckej sa to vtipne rýmuje…

“Ó, Veď to je moje vajce!”

“Oslava Vianoc s vajcami,

aby nikto nebol sklamaný”

Pán G. pri zdobení vianočného stromu…

Pletie si svoje a vianočné gule! 

Autor tohto čarovného výjavu je Infant z predošlých stránok, v neurčitom veku školskom.

Až neskôr sme ich naučili o dôležitosti dátumov... 

Ako prišiel na ten dres?!?

kopia starsieho textu o "umeni"

Teraz skúsim písať po koniec. Jedlo voní z dola z kuchyne. Korektúra prestáva zase nejako fungovať,

za to ale funguje prvý raz formát, ohraničený okraj!

Boris rozpráva o slávnej fotografii Marilyn Monroe nad mrežou vetracej šachty so zdvihnutou sukňou.
Na to rozprávanie nám Marilyn zaspievala svoju známu “Diamonds for Ever”, alebo ako sa to volá. 
Kým fotku s božskou Marilyn fotili cez nespočetné opakovania, inú slávnu fotografiu
 - červenoarmejec nad Berlínom - fotili v iný deň. bola naaranžovaná o deň neskôr,

pretože na fotenie v čase "jedna k jednej" už bola vtedy na fotenie tma.

Povedal by som, že obidva postupy sú vo výtvarných médiach legálne, opodstanené,
nič nemožno označiť ako “fake”. Sú to jednoducho legálne prostriedky vyjadrovania týchto druhov
umeleckého prejavu.

Napríklad, aby som bol konkrétny, nižšie publikovaná skica ľudožrúta, ktorý sa teší, 
usmieva nad vidinou šunkových raňajok, je pre časť divákov nechutná, odpor vzbudzujúca,
pre iných skôr úsmevná, až milá. Pre mňa osobne, ako tvorca tejto snímky, je obsah na skrze prostý
až vulgárny. Ja viem, aspoň teda dúfam, že za ten krásny úsmev venovaný jednej dáme, 
dostanem za odmenu prinajmenšom súdok sektu, ak nie krištáľový pohár vzácneho perlivého

šampanského. To je ten vedomý hmotný, materialistický prístup ku tvorčiemu procesu
 - účeľ svätí prostriedky!

Rozžiarený kanibal v očakávaní…

Epilog: Dnes je hmlisté ráno, takmer presne štyri mesiace neskôr, nič sa nezmenilo,

len to šampanské si môžem pískať...