Travellers

 Ako i šlo vajce do sveta…

...hlúpa otázka!  Ako vajce preoblečené za jablko predsa! (Ináč by ho hneď na raňajky požrali!)

Lucia

 L Lucie noci upije, ale dnu nepřidá...

tak halt až do dna, nazdraví!

Benátky a iné hrátky - in ricordo di suo fratello

 Cestou pre zabudnuté kedsky

myslelo mi to zase po nemecky

H Hätte heute sein Geburtstag

Nacht in Venedig - nicht in Venedig!

So ist es also, HERR IG!

Ich bin ich, ik?!? Ik Hering?

Alles maskiert, alles maskiert...

...hundert null sechs fünfhundert!

Rötlich stinkt dir das Morgenrot

unterwegs zum Schafott

Denke auf die kleinen Tote

ergötze dich an gelblicher Morgenröte

im Licht vom Schnee

bald isst du Erwürgtes als Wiener Schmäh

Zwölfte zwölfte vierundzwanzig

Leichnam unverbrannt ist sicher schon ranzig

Es muss so halt gewesen sein

Die ranzige Butter wird ganz fein

was machst du auf dem weg zu dem Schafott

qu'est-ce que tu as ma petite cocotte?

que fais-tu le mien gros oiseau?

tu siffles ou tu dis croquette

oder möchtest du ein Baguette?

A ty čo máš, čo robíš, veľký ty môj vták

či len čušíš, či robíš aspoň kvák?

Unterwegs zum Schafott

erkannte ich es - ein widerliches Komplott!

to nie je len komplot

du bist schon ein Egoist

alebo jednoducho kokot

das sicher wie ein Amen ist

 

Ano, si veľký sobec,

chceš len sám samučický liezť ten kopec!

EIN STÜCK VOM FUSS WIRKT DEPLAZIERT UND DIFFUSE

FRAMMENTO di alluce operano grottescamente e DIFFUSione

un pezzo di punta agisce nel posto sbagliato, ridicolo

 

Als trottete ich auf den Galgen Berg

Kam ich mir vor wie ein Zwerg

Nenašiel tam oné kedsky ani staré tenisky

odľahčil sa pred návratom do kanálovej misky...

(Ich vermisse meine Miss)

voľne ale adekvátne prložené - chýba mi moja malá

miska...

O rozliatom mlieku

 

https://loveplow.wordpress.com/2020/12/11/balada-o-kamenistej-ceste-vajiec-k-neveste/

Tvoje betónové prsia

dve chrámové kupole

nad rozliatym mliekom vytešený smútok

huspeninova kaluž trasúci sa žĺtok

rozbité na prach sušené mlieko

ako z tých pancierových veží stieklo 

nenariekaj utri vlny mlieka

z posledných síl tu do hĺbky strieka

z jedného rozbitého vajca

nevytečie mohutná rieka

pod stromom na brehu kvitnúcej mišpule

trblieta sa v (ne)snehu veža nad kupolou

chyť a nevyplaš somára za gule

nesmúť za vajcom za rozbitou guľou

pohraj sa s rozliatou lepkavou machuľou

máš ich ešte dve stačí do cesta

mám len jednu

pekná si mi nevesta

klamná tato veta

vajce je už na ceste do sveta

bez pása klesne ku dnu

O vajciach, jablkách a behu dejín

 Namiesto motta:

Na koľajniciach do “nikam tam v diaľke” na fotografii pána TlusŤjocha(viď https://tlustjoch2.blogspot.com/2020/12/tk005.html) sa na strede pražca tesne pred kilometrom “sedem-celých-tri” zjavilo znenazdajky jablko. Ono sa na tom obraze vpravo dole doslovne vynorilo. Ako zabudnutá ponorka zo starodávnej vojny alebo ako stará opitá veľryba.

Dejiny sa musia korigovať, prepísať: slávna rozprávka "Ako išlo vajce na vandrovku" nemá už od objavu, od zjavenia jablka na kilometri 7.3 opodstatnenie! (Nanajvýš ako historická melancholická spomienka, hlavne pre tých, ktorí túto báchorku boli navyknutí nespočetne veľakrát v rôznych variáciách bulíkať im do opatery zverným nezletilým poslucháčom, ako to bolo v mojom osobnom prípade, kedy som už nevládal vymýšľať stále nové, fantastickejšie, nepravdepodobnejšie obmeny tejto klasickej uspávanky.) 

Predmetom ďalších kreatívnych činov a výskumov, hlavne zo strany literárnych vedcov, musí byť teraz nová, číro nevyčerpateľná tematika JABLKA, ergo "Ako išlo jablko na vandrovku", respektíve tiež úvaha, či sa jedná o Evine jablko pre Adama, či o jablko sváru, ktoré tam stratil Paris keď sa presúval z tej pustej pastviny, prípadne keď zliezol z opustenej krásnej Heleny, alebo z toho napoleonovho ostrova Sv.Heleny - podotázka sa natíska, aké koľaje vedú na zmienený ostrov? - cestou do Paríža, či cestou na Paridov súd a tak vlastne naveky cestou do dejín, či cestoval vlakom, alebo aj prečo uprednostňuje jablko koľajnice a nie elektromobily na ukľudnenie stúpencov našej známej Grétky a iných zelenáčov, či jablko uprednostňovalo cestovať na vandrovku v rámci trvanlivých pohonných látok a nostalgie radšej manuálne poháňanou drezinou, nespôsobiac žiadne ovzdušie kontaminujúce nečisté výpary okrem intenzívneho pachu potu ľudských prevozníkov, atp., atď., atď., bohatá nevyčerpateľná látka na skúmanie, studnica inšpirácie pre čerstvé mladé generácie, pre budúce pokolenia nádejných vedátorov,...aj vedeckých predátorov!

Diu vivere scientiam!

Ako išlo vajce na vandrovku - ako teda vlastne?

“Vajce sa v ľadničke nudilo, prípadne vajcu bolo v chladničke už zima”, tak som zvykol zahájiť ďalšiu kapitolu pravidelnej rozprávky uspávanky pred spánkom. “Vajce sa tak nedočkavo a prenáhlene, neopatrne skotúľalo von, padlo na kamennú dlažbu kuchyne, rozbilo sa a rozprávky je už koniec!”

Samozrejme takýto vývoj nespĺňal očakávania mladých dychtivých poslucháčov a vždy vyvolal búrku protestov. Tí starší vedeli medzitým už do konca riadne sami opravovať rozprávača, ktorý bol nezriedka na konci svojich síl, sám bol po celodennom plahočení dávno už na pokraji upadnutia do spánku, alebo vedeli ho často prinútiť predsa pokračovať ďalej v deji, ktorého vybájené fazety si obmieňali podľa vlastnej predstavivosti, fantázie. Dobre cielenými otázkami ma provokovali odpovedať, pokračovať, vymýšľať, až kým vajce nedosiahlo koniec svojej imaginárnej púte do ríše Hypnosa, čo bol účel tohto cvičenia. Pozitívny efekt tohto niekedy úmorného cvičenia spočíval v bujnom raste kreativity.

Vajce malo vlastnosť prehovoriť, získať, najrôznejších účastníkov svojho putovania. Tým našli neskutočne rôzne postavy z diverzných známych a menej známych legiend, bájok, histórie, ba mytológie, ako aj surrealistického rázu, svoj vstup a nové “rozumné” použitie, úlohu na mieru šitú, prispôsobenú, v nových neočakávaných dimenziách.

Za všetky možno najkriklavejší príklad: Lavička! Vajce nevedelo od prírody plávať. Plávať dokázalo len vo vriacej vode za účelom na “tvrdo” alebo na “hniličku”. Prvé kroky zamýšľanej ďalekej cesty viedli však cez potok. Lávka cez potok tu znázorňovala akýsi most a sľubovala pokračovanie započatej cesty. Zdvorilé vajce lavičku slušne pozdravilo, tak ako ho to doma naučili. “Pán Boh daj šťastia lavička, akože sa máte, ako sa vám vedie?”

 

Lavička šťastná, že sa môže s náhodným pútnikom aj porozprávať, nie ho len na svojom zhumplovanom, rokmi opotrebovanom drevenom tele preniesť, sa s radosťou ochotne pustila do konverzácie s vajcom a vysypala mu celý svoj žiaľ. Vzlykajúc mu vyznala svoj stres, povedala, ako strašne sa tu nudí, ako ju už chrbát bolí, ako sa jej hnusia tie zablatené topánky, čo musí na sebe trpieť keď po nej dupú neomalenci, vydržať skáčuce deti alebo čaptanie ťažkopádnych ustrašených tučniakov, ako ju nebaví čumieť celý deň a celú noc stále len na ten istý, nemeniaci sa obraz toho jedného alebo toho druhého protivného oprotivného brehu, a vôbec že už má toho vôbec dosť až po krk, plné zuby!

“Poďte so mnou milá pani lavička”, vyzvalo ju vajce. “idem do sveta. Aj ja som to už nemohol uzavretý v tej našej studenej chladničke dlhšie vydržať. Veď som tam čakal ako v nejakej väznici Spojených štátov na elektrické kreslo, hoci náš sporák beží na plyn.” Posťažovalo sa vajce.

Tak išli vajce, lavička a kocúr v čižmách, ktorý sa k nim s priateľským miauknutím tiež pripojil. Prištrachali sa až ku vysokánskym kopcom. Pomaly, pretože kocúrove čižmy boli nové, nevychodené a spôsobovali mu otlaky. To bolelo pri každom kroku viac než kurie oko, ktoré malo od svojej mamy naše vajce, skoro ako to známe otrepané varujúce príslovie “dávaj si pozor ako na oko v hlave!”

Nevedeli ako ďalej, pretože hory im bránili vo vyhliadke. Každý v tom historickom období poznal to heslo, ktoré bolo často nasprejované na fasádach vybielenych domov v Zürichu: “Freie Sicht auf Mittelmeer”, alebo po slovansky môže byť adekvátne interpretovaná táto tajuplná a hrozivá požiadavka mladej revolučnej generácie nasledovne: “Chceme slobodne vidieť na Stredozemné more”, čo mal byť zrejme synonym pre revolučnú požiadavku absolútnej slobody bez permanentných nátlakov rôznych omedzení buržuáznou postkapitalistickou panujúcou spoločnostou. O význame tohto bojového hesla nemali naši pútnici pod vajcovým vedením ani šajnu, im bol len jasné, že sa potrebujú dostať vyššie, aby sa mohli rozhliadnuť, kade ďalej na rebríčku ich fiktívnej cesty-kariéry, aby mohli plánovať, stanoviť, analyzovať, nasledujúce kroky vývoja ich vlastnej cesty v zrkadle reálnej perspektívy.

Zvyčajne, kým som sa v rozprávaní domotal až k tomuto bodu a dej náležite zamotal, zmotal a rozmotať nevedel či nevládal, moji milí malí poslucháči už spali. Beda ale, ak som sa v tom dojme, odhade mýlil a to mladé ľudstvo spalo len zdanlivo. Okamžite som bol vyzvaný v rozprávke pokračovať, čo bol ešte ten lepší prípad. Horšie a vzhľadom na neskorú hodinu nesmierne ťažšie bolo, ak bola požadovaná vedecká diskusia k nahodeným témam. Už len to prekliate prahistorické heslo generácie slávneho roku “šesťdesiat ôsmeho” skrývalo úskalia, vyžadovalo prinajmenšom minimálne dejepisné znalosti vývoja spoločnosti, aspoň teoretické vedomosti nadobudnuté zu štúdia Marxovho kapitálu,  alebo par excellence byť aspoň trochu oboznámený s oným “Manifestom komunistickej strany” spomínaného bradáča a jeho kamoša Engelsa s trochu miernejšou bradou a tučnejšou peňaženkou. Ani znalosti pojmov sexuálna revolúcia, drogy, LSD, malomeštiacka pokrytecká morálka, neboli na škodu veci. 

Karči Marx a Béďa Engels ako spoluautori…(Historická dobová podobizeň!)

(Autor nastaršia princezna infantka L., r.P. MMXX, XXV. VII., galéria Wollishofen Zürich.)

(NB: Asi tak v piatom semestri na vysokej škole technickej som získal známku “výborný”, bolo to fajn pre prospechové štipendium, lebo už som bol vtedy ženatý. Bol to síce trochu “fishy business”, ale nikomu to nespôsobilo bolesť. Na otázku, kto zapríčinil vojnu na povestnej 37. rovnobežke som nesprávne neodpovedal, že to boli Severokórejčania, načo docent s úškrnom požiadal o môj index , spiklenecky žmurkol a vypísal mi to za jeden...Oficiálne sme sa to učili presne naopak, všetko vždy závisí od ľudí, nie? Dva zápory - jeden plus…)

Iste uznáte, že rozprávať rozprávky na dobrú noc sa v zrkadle dejín takto spätne javí ako vyslovený horor. Preto som vďačne menil tému. Na scénu bolo treba uviesť nejakú novú silu, novú osobnosť, zápletku, aby človek vybŕdol z bahna, kam vlastným rozprávaním zapadol. Núkali sa viaceré možnosti, cesty. Kohút, orol, iný letec, iní špehovia, ktorí by sa vedeli ponad kopčeky povzniesť, proste postava schopná vidieť ďalej než na špičku svojho nosa, ponad prírodné bariéry ako sú kopce, jazerá, rieky, vyhĺbené priekopy, zátarasy, ploty, brány bez kľučiek, vysoké múry bez rebríkov zapadnuté podzemné chodby a konečne nájsť stratený smer cesty, putovania. Kvôli exotike a pretože som vtedy fajčil cigarety značky Camel som prednostne volieval do vajcovej expedície ako čerstvého člena ťavu. Ale jej krk ešte nestačil úplne na funkciu periskopu, tak pribudla žirafa. Tá so svojim dlhým krkom mohla vidieť ponad týčiace sa pahorky a skupinka pod vajcovým vedením mohla opäť vykročiť za jasným cieľom.  

Samozrejme rýchlosť napredovania nebola žiaduca. Pravý opak. Snaha pôsobiť uspávavo svätila technické prostriedky. Ako medzičasom vytrénovaný, vyškolený, všetkými masťami mazaný rozprávač rozprávok som sa uchýlil k lacnému triku všetkých psychiatrov a iných šarlatánov a profesionálnych hypnotizérov a hlbokým ľubozvučným upokojujúcim hlasom opakoval magickú formulu pozdravenia - viď prvý kontakt vajca k lavičke -, ktorú som opakoval pri každom novom pocestnom, nikoho z rastúcej putujúcej skupinky nevynechajúc, až do zblbnutia kým som to všetko znova vyčíslil. Táto opakujúca sa monotonia pozdravných litánií, tak ako to poznáme aj z kostolných obradov, viedla zaručene rýchlejšie k cieľu než makový odvar. 

Najväčší kameň úrazu - aby sám hypnotizér nezaspal pred svojím publikom...prá...ve... ter…a...z...

Pôjde to s jablkom lepšie?

Vybabreme?

O Obete takzvaného lockdown-u, kedy boli všetky holičské a iné salóny kvôli nezmyselnej karanténe na rozdiel od lyžiarskych dráh, reštaurácií, prostriedkov hromadnej dopravy, a podobne zatvorené,

majú dnes opäť nádej pri zachovaní patričného odstupu...

...alebo voľbe vhodného pracovného náradia prísť k požadovaným úkonom.

Tá hovadina nesie odborný názov “social distancing”, čiže ak chcete neskôr užiť nejaký “dancing”, musíte zachovávať odstup od vyvolenej dámy najlepšie už teraz.. (a možno navždy?!?) 

Mikuláš a čert

T Ten falošný Mikuláš mi ukradol čižmu. Čo teraz vyložím do okna?

...a urobil si svoje úlohy? A nehrešil si? Mamu a vládu počúval? Buď rád, že beriem len Tú tvoju čižmu a nie aj teba!