Kvetiny do nemocnice nosiť
novou dobou zakázané,
najnovšie trávnik na záhrade kosiť tiež,
radosť preveľkú má z toho každý jež!
A ty kamo zatiaľ aspoň nachvíľku odpočívaj a lež,
kým renovovaný zase budeš - potom trebárs znovu kosiť bež....
Aká je to za hlúpu zvesť,
kam chce ma toto viesť?
To nie chytá ma len smútok,
to ma uráža a na city je to útok!
Do srdca nám púšťajú červa?
Chrobák drzý požiera naše čreva?
tá surová nespravodlivosť cítim to ako keby prehltol som špicatú kosť
zmocňuje sa ma lomcuje mnou nezmerná zlosť
pocit neprávom utrpenej krivdy
beriem to osobne pýtam sa prečo a odpoveď nedostanem asi nikdy
rozmýšľam hlavu mám jak prasaciu naloženú v rosole
na mozgovej kôre robia sa mi z myslenia toho mozole
do srdca nám pustili červa
chrobák drzý požiera naše čreva
Bukolické radovánky - dáma Primavera a pán Pan...náhradu za pivo tvoria pivonky...
možno to náš osud chcel
keď na nás nevinných zanevrel
chcem vedieť kto povie mi teraz pravdu že tá skutočnosť
je len do neba volajúca nehorázna neskutočná blbosť
kto chcel to aby si tu nečakane zaľahol
do mäkkej bielej postele hodvábnou plachtou krytý
nezmyselnou chorobou bitý
aby si ležal tam a ani sa nepohol?
my ale ešte dlho budeme tu spievať dlho budeme sa hrať
neprajné publikum žlčou kypiace bude musieť ešte výdatne dlho čkať
bezzubá organistka s kosou musí na inej svadbe čakať
nenecháme si život náš a nás samých vziať a pobabrať!
EPILOG
Aby to nebolo príliš vážné patetické
to autorovi celkom nesedí
ani mu to nikto neverí
položí to typické detské
spýta sa osudu prečo
a aby mal čo žrať uvarí si s klobáskami lečo
a má aspoň na záver nové motto tento autor
nové motto ako starý Otto a jeho motor
MOTTO
(Ktoré možno závidel by mu aj sám náš významný básník Ján Botto!)
“Kto žije kým žije musí žrať a potom zase najedený a najedovaný ísť zase súrne srať…”
(Budhisti hovoria: “Veľký a spravodlivý je kruh!”)
