Sonntag, 18. Oktober 2020

O stavebných predpisoch...

V čase kedy som ja kupoval tento náš dom sme podpísali, že dom nesmie byť nadstavený alebo inak zväčšený. Teraz vidím, časy sa masívne zmenili. Les pestrofarebných žeriavov číha na každom rohu, vystrkuje rožky spod kameňov a vykukuje medzi stromami blízkej hory. Prečo nám to nechali podpísať je mi dodnes záhadou. Asi pre môj rozmar, neistotu. 

Neúspěšný architekt, ktorý sa bojí práce ako sa ten obrovský slon - vidieť na obrázku vľavo - ľaká maličkej myšičky, ktorá by mu mohla vliezť do chobot alebo inde...


Zakaždým, keď sa ma jedno kto pýta na moje zamestnanie, som nerozhodný, čo tak udať ako zamestnanie. Povolanie veľa výhod u banky neprinesie, ide o zárobok. Kvôli hypotéke som uviedol architekt, to znie velmi dôveryhodne. ale budí zároveň podozrenie, že by som nebodaj začal niečo stavať. Žiadny strach - stavať už asi nikdy nebudem. Moje povolanie to už dávno nie je.


Asi to tie úrady aj vytušili, preto som oznámenie o zmene stavebných predpisov a zákonov ako jediný tu okolo z blízkeho okolia nedostal. Preto teraz žasnem. Zrazu sa už môže stavať, tak ako peňaženka a chuť vládzu…


Iný problém mi umelo vznikol. Ani nie tak problém, ako skôr zlosť. Trochu aj závisť! Prekrásne domy nečakane slúžia ako chutné sústo pre bagre, buldozéry a podobné búracie náčinie, ktoré sa tu súčasne s obrovským apetítom zakusujú do kedysi pamiatkovým úradom chránených a dlhé roky i dodnes fungujúcim dôstojným svedkom mestskej architektúry. Už sú bez ochrany, už sa to smie. Mne je to síce "wurscht", jedno, ale…


Teoretický problém vyvstal priam v blízkom susedstve. Krásny dvojdom trochu na väčšom pozemku, štýl Bauhaus, funktionalizmus, bol cez noc zrovnaný so zemou a zem pod ním zmizla s ním. Súčasne tam čuší obrovská jama, dobre šesťdesiat metrov hlboká a na ploche toho relativne veľkého pozemku, ktorý sa od tej búračky nečakane prezentoval očiam predtým nič netušiacim okoloidúcim obyvateľom. Postavia tam mrakodrap?


Mrakodrap? Pravdepodobne skôr opak, tak hlboko hlodajú bagre, že tá myšlienka sa priam vnucuje. A otázka s ňou - ako sa volá opak mrakodrapu? Podľa "Skyscraper", "Wolkenkratzer", bude to adekvátne Červoškrabač, Blatohltač, Mrtvolhaldač…? Ťja...


Samstag, 17. Oktober 2020

Corrida? Corona?

Počúvaj ty neskúsené zelené ucho

Ty nevieš k čomu máš to svoje ovisnuté brucho?

Zdravo ako pri karate dýchaj cez bruško

Proti ejakulácii (potom) vezmi (FFP2) rúško


Dnes ejakulujú nie len spermie

Tie čistá voda umyje

Lež i divé coronálne víry

Ako aerosól ich atmosférou víri


Československá doložka:


Nemáš v sobě ani špetku víry

Abys nechal mne do tvé díry 

Zmeň reč prejdi na inú pandemickú vieru

Zober inú mieru pusti ich na svoju dieru


Freitag, 16. Oktober 2020

Rubrika "Gabika"

Rubriku pre Gabiku (Hommage à Artemisia Gentileschi)

otvorím tu vo vykúrenom skleníku

skôr než na pusté lazy

udrú tvrdé drsné mrazy


Fazuľky už pozbierala

milého šošovicou nakrmila

uspávanku mu zaspievala

prv než ho odstrelila


Čo už starý Riman Ovidius medzi kamošmi krátko zvaný Ovid

napísal na vírus menom Covid?

Keď máš starú škatuľu

nepožieraj cibuľu!


Drž sa radšej rannej fazule

ak už vyrástla a zrelá je

chyť mládenca za gule

Covida to odveje…


Starý môj druh v boji

nerob si však nádeje

zhrešil si cibuľou sa pchal ležíš prasknutý v hnoji

čoskoro navŕši sneh na hnilé telo záveje 


Morál: (Citát z knihy starorímskych citátov - Nápis k cibuli)

Když máš doma starou škatuli

Pro povzbudení užívej cibuli!




Mittwoch, 14. Oktober 2020

Jednoho rána S PANI V BANI a ani nie vo vani

nové ráno nový deň 

krásnych pocitov vnemov povodeň

prebudil všetky chlpaté či hodvábne krásky

divé hordy zvodných žien i pôvabné chásky

Zamilovaný pár na prechádzke v dobe karantény r.P. 2020


Všetky moje lásky

inkluzíve starej plavovlásky

dnes to biela pani

straší nahá vo vani


tú mladšiu bujnú nevidím pre stromy asi

má na hrdzavo červené vlasy

pod čiernou sukňou kypré boky

biele stehna strihajú pružné svižné kroky


nepotrvá to už roky

lístie opadne zacpú sa zvodné stoky

nevydržím stromy spilujem

chcem vidieť tú čo milujem


prelep dnes ráno objavil

preklep očima zočil

prsty do bane strčil

zmočené ich vynoril


dnes to biela pani 

straší nahá po BANI

nebýva už na hrade

v núdzi straší v mojej záhrade


PRELEP z nadier 

už dávno zoschnutých strhol

prísyp sušených slnečnicových jadier

tekvicové antiprostatové zhltal a nasýtený grgol


napnutú čiernu sukňu roztrhajú oblé pružné pevné stehna

strihajú drahý čínsky hodváb

tu sype sa pornografie plná debna 

na skaliskách hnije stroskotaný koráb


aj červená časom z vlasov zájde 

permanentná sivá ku vráskam sa nájde

hodina k hodine ako vraj vrana k vrane si sadá

prv plná vzletu lietať už nevládze padá


Citát: (neznámy autor, najskôr ľudová poézia)

Dědečku, dědečku, vylez z té vany, nastydíš sa a zemřeš!

Dědeček vylez z vany, nastydil sa a zemřel…


Morál:

nikdy nelez do žiadnej vani 

nevlez tam ani hoc aj vaňa padá

ku zvodnej starobou bielou bielej pani

nebola možno (a už nie je) nikdy mladá



Dienstag, 13. Oktober 2020

plagiator

 POZOR, pozor

vešiame každého

kto má vlastný

názor!

Radšej smrť než plagiator!


Epigonen (altgriechisch ἐπίγονος epígonos „Nachgeborene

Epigon Isländisch: [1] hermikráka → is, apaköttur


Samstag, 10. Oktober 2020

Rabbiner?

 Šalom!שלום

Neviem “magyar”-sky, “nem tudom”! Ale ani môj otec nevedel. ale…


Sedeli sme z neznámeho dôvodu na peróne nádržia hlavnej stanice v Bratislave. Otec asi musel mať nejaký dôvod, prečo sme tam sedeli pri zateplenom pive a čakali. Dnes poviem “ako na Godota”, vtedy som o Godotovi ešte nič nevedel, skôr o Golemovi.


“Dobrý deň pán inžinier”, pozdravil neznámy muž a prisadol si k nám. Neviem o čom sa potom spriadal živý dialog, pretože po maďarsky neviem. Ale ani môj otec nevedel a preto ma tok rozhovoru fascinoval. Otec sedel opretý dvomi rukami o jeho vychádzkovú palicu, zaujato sa tváriac sustredene načúval neznámemu a v pravidelných intervaloch prizvukoval “igen”, čiže po maďarsky slovo súhlasu, naše “ano”. Môj obdiv som mu vyslovil ako sme boli opäť sami, na čo sa len poťuchlo uškrnul. “Ohromne sme si porozprávali”, mienil v smiechu.


Netušil som, aké gény som ako prídavok k tým známym, dostal do vena. Dobre pol storočia neskôr som sa ocitol v podobnej situácii. Vykrivkal som k brehu curyšského jazera, plaváreň mala už po sezóne ale slnko sa ešte nevzdávalo. Z teplej vody jazera vyliezol mokrý muž len v plavkách, závidel som mu trochu a pokračoval v mojej zdravotnej púti. Motal som sa hore dole v kruhu, aby som nevošiel do tieňa tých starých krásnych stromov, lebo pod nimi bolo medzitým podstatne chladnejšie. Pred zamknutou opustenou šatňou obľúbeného kúpaliska niekto tmavo oblečený telefonoval relativne väčším mobilom. Cupkal som ďalej ako v klietke ohraničenej jesenným slnkom. Alpské kulisy, ktoré sú nastrčené na južnom koni jazera, boli zahalené oparom, povestnú legendami opradenú “Vrenelinu” - Vrenelisgärtli - záhradu bolo napriek jej takmer 3000 metrovej výške sotva rozoznať, práve dnes, keď som o nej chcel vnúčatám rozprávať.


Občas som pozrel na parkovisko, či neuvidím ich auto, ale meškali. A ukázalo sa, že aj zmeškali! Zmeškali historickú udalosť - byť svedkami o nesmiernej múdrosti, schopnosti, inteligencie a hereckého talentu ich starého otca, teda mňa.


Mal som dojem, ako keby ktosi na mňa volal. Hlas bol intenzívnejší a tmavo oblečený muž sa pohyboval smerom ku me. Až teraz som zbadal na jeho hlave jarmulku, teda kippu. Spoznal som aj reč, ktorou sa mi prihováral. Hebrejsky. Vytrvalo s úsmevom opakoval mne neznáme slová ale mimike sa dalo porozumieť. Žartovne sa ma vypytoval, či aj ja nevojdem  do vody, melódiou hlasu sa dalo tušiť, že je to fantastické, odporúčania hodné. Tak som mu naľúbeznejšou švajčiarskou nemčinou ktorú som schopný na mojom hlasivkovom nástroji vylúdiť, za pomoci pantomímy mojich oporných palíc vysvetlil, že už štyri som v jazere nebol, ale pred mozgovou porážkou aj štyrikrát denne.


Rozpútal sa medzi nami živý zaujímavý dialóg. Teraz nechápem, ako sme si mohli tak výborne rozumieť. Pretriasli sme diagnózy, liečebne, fysioterapojtov, predošlé zamestnanie, nemocnice, kvalitu lekárov, perspektivy, len o politike a sexe nebola zatiaľ reč. To bude nabudúce, včera sa musel pohľadom na jeho drahé hodinky odporúčať s omluvou, že je šabat a stretneme sa zase tu, on chodí sem plávať, ja mám sa tam prechádzať, keď už je vstup na pláž zdarma. Popriali sme si “shabbat shalom”, on mi pridal vinš na uzdravenie, ukázal smerom k nebu aby všetko išlo nahor…to bola premiéra môjho dialógu hebrejsky.


Celý večer som bol včera smutný, že tú reč neovládam...keď už vyzerám ako starý rabín! 


שַׁבָּת שָׁלוֹם 


Montag, 5. Oktober 2020

Veľký trajpajzlík na pochode...

 


Toto vraj som ja?

To musí byť asi František, veď mal včera meniny...

???

Veľký trpaslík s malým…(ako ide správne to rčenie?!?) Trpaslíci všetkých krajín spojte sa! TLM!

Veľký trpazlík s malým chobotom na úmornom pochode proti diskriminácii debilov...

Smutná, mrazivá cesta

  Vrátili me sa z cesty a stál pred domom: (Foto renomovaný fotograf Alan Hydža, dúfam, že nám odpustí.) Hoci lišiak stál a pózoval ako prof...